Vojtech Majláth našiel stopy po pravekých kovolejárskych dielňach na Liptove už v roku 1871? Správu o náleze publikoval v časopise „Archaeologiae Értesitő“, (1871e, s. 139) a píše v nej:
„Pri obci Lúčky sa našiel jeden starý grafitový téglik, vČemiciach bronzová troska. Tak sa nám rozrástol počet pravekých dielní. Je tento materiál domáci, alebo prinesený? Aj kamene na drvenie pšenice nachádzame na takých miestach, na ktorých pôvodne nie sú po nich stopy.“Vdobe písania tejto správy vtedajší vedecký svet pochyboval omožnosti, že na Liptove sa vpraveku mohli vyhotovovať kovové predmety. Správu onáleze téglika zLúčok abronzovej trosky zČemíc možno považovať za veľký posun vvarcheologickom bádaní na Liptove (Majláth1871c, s. 100).
Približne 100 m juhozápadne od kúpeľov Lúčky je skalná travertínová terasa narušená kameňolomom. Poloha má charakter ostrohu chráneného zvýchodnej, južnej ajuhozápadnej strany kolmými, prípadne strmými stenami. Nazápadnej strane sa napája na viditeľný val, ktorý vsevernej časti končí. Pravdepodobne práve vtejto časti bol pôvodný prístup na hradisko. Celá severná časť zvažujúca sa ku kúpeľom je však pravdepodobne vnovoveku upravovaná vsúvislosti sbudovaním Liptovských liečebných kúpeľov. J. Neudeck predpokladal na severozápadnom okraji polohy drevené opevnenie. Vďaka získanému hnuteľnému archeologickému materiálu počas prieskumu zrokov 2006, 2007 a2010 je zjavné, že ide oprvú evidovanú eneolitickú výšinnú opevnenú lokalitu ostrožného typu na Liptove.
1872– pod polohou Turnisko nad obcou Lúčky,„niže mlyna istá žena pri plákaní šiat našla oválnu nádobku svrchnákom silno uzatvoreným, ktorý sa jej nedal otvoriť. Podstavec skrinky bol špirálovite vytočený do skrutky. Celá nádoba bola zbronzu. Keď manžel menovanej práčky, krajčír Mrva nijako nevládal skrinku otvoriť, jednoducho ju násilne roztĺkol, čím výrazne poškodil jedinečný výrobok snetušeným pokladom. Vnádobe sa totižto našlo niekoľko prsteňov aobrúčok žlto-zlatej azelenej farby acelá bola preplnená malými špirálami. Očarený Mrva sa preto rozhodol miesto nálezu prekopať. Skutočne sa mu podarilo nájsť ešte jeden predmet, ktorý ukazoval obrysy hlavy arúk astál na nohách. Pod vyobrazením bolo ipísmo všiestich riadkoch. Tento predmet Majláth pomenoval„scarabeus atenchus sacer“avšemožne dokazoval jeho egyptský pôvod“(Koperdan1961, s. 49, 50).
1909– Do SNM vMartine sa dostal poklad troch bronzových predmetov – dvoch nádob ajednej prilby. Od Žida, podomového obchodníka vykupujúceho staré železo, ich kúpil jeden ružomberský milovník starožitností. Pôvod análezové okolnosti pokladu neboli známe (Petrikovich 1910, s. 29). Neskôr sa zistilo, že nálezy pochádzajú zobceLúčky.
1926– Vseptembri pri prieskume J. Petrboka aF. Nemějca sa podarilo na zosunutom brehu v polohe Nad vodopádom vobciLúčkyzistiť profil tamojších travertínov – pod ornicou boli pevné travertíny, potom sypké travertíny spočetnou faunou mäkkýšov apod ňou bola vrstva černozeme obsahujúca črepy badenskej k. (Slivka 1975a, s. 61).
1960– 1. až 3. mája, počas pracovnej cesty J. Bárta uskutočnil obhliadku dvoch travertínových lomov vk. ú. obceLúčky. Vzápadnom lome, ktorého vtedajším majiteľom bolo JRD, vpolohe za cintorínom zistil v hĺbke približne 11 m uhlíkovú kultúrnu vrstvu Celková mocnosť profilu lomu činila asi 25 m. Podľa výpovede tamojších robotníkov tu našli vminulosti kosť, ktorá im pripomínala lakťovú kosť človeka (Bárta 1960).
1964– LM vRužomberku získalo do svojich zbierok súbor archeologických nálezov zjaskyne vSmrekove, nachádzajúcej sa vk. ú. obceLúčky. Ide otri črepy badenskej k., zlomok nádoby zvčasnej d. bronzovej, črepy z13. až 16. stor. azvieracie kosti. Bližšie nálezové okolnosti aspôsob získania predmetov správa neuvádza (Budinský-Krička1965a). Pri nezaradených Výsk. správach zobce Lúčky sa vúseku dokumentácie AÚ SAV Nitra nachádza list učiteľa J. Dudu zo dňa 10. augusta 1964, ktorý na základe obsahu možno priradiť kopísaným nálezom V. Budinského-Kričku. Pravdepodobne ide oodpoveď na žiadosť AÚ SAV Nitra, aby základná škola vLúčkach podala bližšie informácie onálezoch zjaskyne. Jaskyňa, podľa opisu učiteľa, ktorý osobne jaskyňu navštívil, sa „nachádza západneod Lúčok, asi vpolovici do tisíc metrov vysokého vrchu Smrekov. Hneď na prvý pohľad sa zdá, že bola vminulosti obývaná. Má štyri dosť veľké siene avpredu nad jaskyňou je úzka výhľadňa. Predmety, ktoré našli pionieri boli nalezené vprednej časti jaskyne asi necelý meter pod zemou aboli odovzdané Liptovskému múzeu vRužomberku. Tam nás upozornili, aby sme nález viacej neopakovali, stým, že túto vec zašlú Vám na prešetrenie“ (Duda1964). Vroku 1966 J. Bárta uskutočnil obhliadku jaskyne avyhotovil jej stručný opis vrátane skice pôdorysu. Oarcheologických vykopávkach či zbere nálezov sa vnej nezmieňuje (Bárta 1966).
2007– KPÚ Žilina vsúvislosti stvorbou aktualizačných listov NKP vykonal o. i. obhliadku aj opevneného sídliska Na skale (pozri lokalitu 44) vk. ú. obceLúčky, ktorá dovtedy nebola spoľahlivo datovaná. Povrchovým prieskumom vrcholovej plošiny sa podarilo získať zaujímavý archeologický materiál, medzi ktorým vyniká súbor eneolitickej keramiky azlomkov zrejme hlinených zvieracích plastík (Furman2015a, s. 90).