| 1340 |
Prvý zápis o potoku Lúžna, kráľ Karol I. vtedy zvýhodnil výsady ružomberských mešťanov a poskytol im aj rozsiahly chotár, uvádza sa tam, že pri vtoku potoka Lúžna do Revúcej sa nachádza mníšska pustovňa (Uličný 2014, s. 99) |
| 13. - 14. stor. |
Tamojšia pustovňa jestvovala zaiste skôr aj neskôr a bola prvým sídelným útvarom v dolnej časti údolia potoka Lúžna v 13. - 14. stor. (Uličný 2014, s. 99) |
| 1600 |
Po zániku pustovne zostalo údolie Lúžnej neobývané, okolo r. 1600 postupne prichádzali poddaní z Ludrovej a zriaďovali si tam lúky (Uličný 2014, s. 99) |
| 1663 |
Tamojšie lúky vlastnili a využívali Ludrovčania a bol tam aj salaš (Uličný 2014, s. 99) |
| 1701 |
Obyvatelia Lúžnej si postavili drevený kostol zasvätený Panne Márii ako filiálny kostol, v ktorom vysluhovali bohoslužby rímskokatolícki farári zo susednej Osady (Uličný 2014, s. 100) |
| 1715 a 1720 |
V dedine postupne hospodárilo 17 a 15 poddanských domácností a nachádzal sa v nej aj mlyn (Uličný 2014, s. 100) |
| 1828 |
V Lúžnej bolo 201 obývaných domov, v ktorých žilo 1639 dospelých, všetko rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 100) |
| 1831 |
V dedine postavili druhý kostol, neskorší, zasvätený sv. Trojici, po prestavbách jestvuje doteraz (Uličný 20144, s. 100) |
| prvá pol. 19. stor. |
Lúžna bola v tomto období veľkou dedinou, žilo v nej poddanské, šoltýske i farské obyvateľstvo, bola nielen najdlhšou, ale aj najväčšou a najľudnatejšou dedinou v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 100) |