Lokalita Mních sa nachádza na skalnatom vápencovom masíve. Plocha hradiska tvaru nepravidelného lichobežníka má rozmery približne 110 x 30 x 75 x 55 m a je ohraničená kolmými skalnými stenami. Iba na západe, v smere od Jaloveckej doliny a úžiny Hrtany je ľahko prístupný, a práve v tomto priestore sa tiahne 110 m dlhý masívny kamenný val tvorený vápencovými i pieskovcovými platňami. V severozápadnej časti valu je prerušený jednoduchou bránou.
Povesť oMníchu perom Urama-Podtatranského:
„Pri Bobrovci strmí vysoká skala, ktorá má podobu mnícha soštiepkom vruke aoktorej si ľud rozpráva, že keď bola veliká bieda vLiptove, išlo sJalovca malé dievča na salaš, aby od valachov vyprosilo niečo pre seba apre svoju nemocnú matku. Valasi sa mu dali napiť žinčice adali mu aj celý oštiepok do ruky. keď dievča ale išlo nazpäť, postretnul ho žobravý mních, ktorý, vidiac oštiepok, vzdor prosbám dievčaťa, vzal mu ho, avšak ako chcel do neho zahryznúť, razom blyslo sa, hrom udrel, amních, vskalu premenený, ostal na tomto mieste stáť astojí podnes na výstrahu ľuďom.“ (Uram-Podtatranský 1901, s. 41)
1978 – 18. augusta K. Pieta vykonal obhliadku vápencového masívu vrchu Mních nad Jaloveckou dolinou vk. ú. obce Bobrovec. Podnetom mu bola správa A. Droppu ovýskyte žulových apieskovcových kameňov. Sondážou malého rozsahu získal nepočetný keramický materiál. Vjednej sonde zachytil množstvo okruhliakov. Dva črepy pochádzajú zokrajov súdkovitých nádob neskorohalštatského obdobia, prípadne púchovskej k. (Pieta 1978).