| Jej pôvodné meno bolo Jelešnia podľa názvu
potoka, pri ktorom bola založená. Zámocki pisári ju však pomaďarčili na
Illésnu podľa maďarského označenia naturálnych dávok poddaných (élés, ílés).
Toto sa však neujalo, lebo ľud používal názov Hladovka, čo bolo kontrastom
Illésnej. Pôvodom mena nebolo slovo hlad. Skôr to mohol byť chlad (Chladovka)
v d§sledku vysokej polohy. V skutočnosti vznikol názov z rodinného mena jej
prvého šoltýsa, ktorý sa volal Krištof Hlad (Chlad, Klud, Claudus) a
pochádzal asi z Nižnej (Kavuljak 1955, 100) |
| 1598 | Illyeszna ako príslušenstvo hradu Orava patria medzi valaské osady
založené v lesoch (Kavuljak 1955, 100) |
| 1611 | Vo vizitácii E. Lányiho prichodí pod menom Hladovka a patrí k fare v
Trstenej (Kavuljak 1955, 101) |
| 1619 | „Jelessna alias Hladuowka“ má 5 valaských sedliakov okrem šoltýstva , na
ktorom bol i mlyn (Kavuljak 1955, 101) |
| 1622 | v daňových súpisoch je „Hladowka alias Jelessna“ (Kavuljak 1955, 101) |
| 1624-1626 | žilo tu 17 rodín (asi 90 ľudí) (Kavuljak 1955, 101) |
| 1626 | sa píše „Gelešna másképpen Hladovka“. V následujúcich rokoch názov
Jelešnia úplne prestáva |
| 1659 | je tu 271 katolíkov, 152 evanjelikov, spolu 423 ľudí (Kavuljak 1955, 101) |
| 1715 | žilo tu 25 rodín (asi 130 ľudí) (Kavuljak 1955, 101) |
| 1778 | tu bolo 313 ľudí na 6 raliach (Kavuljak 1955, 101) |
| 1787 | tu bola zriadená fara. Mali starý, drevený kostol, namiesto ktorého r.
1800-1808 postavili nový, murovaný. Starý drevený kostol predali r. 1808
Huťanom (Liptov) (Kavuljak 1955, 102) |
| 1828 | tu bolo 128 domov a 732 ľudí (Kavuljak 1955, 102) |
| 1837 | tu bol mlyn (Kavuljak 1955, 102) |
| 1870 | tu bolo 137 domov a 613 ľudí (Kavuljak 1955, 102) |
| 1930 | tu bolo 125 domov, 568 ľudí (Kavuljak 1955, 102) |
| 1940 | 137 domov a 557 ľudí (Kavuljak 1955, 102) |
