| 1278 | Najstaršia správa o turíckom území, vtedy kráľ Ladislav IV. daroval Tomášovi a Šimonovi územný majetok, ležiaci v údolí potoka Turík (Uličný 2014, s. 206) |
| po roku 1278 | Tomáš so Šimonom si na novom majetku vybudovali obydlia, čím vznikla zemianska osada Turík (Uličný 2014, s. 207) |
| 14. – 15. stor. | V Turíku bývali nielen tamojší zemania, ale aj poddanské rodiny (Uličný 2014, s. 207) |
| 16. stor. | Žili tu len zemania Turanskovci, Marcelovci a Bublovci (Uličný 2014, s. 207) |
| koniec 16. stor. | Stálo tu 5-6 kúrií a Turík bol typicky zemianskou osadou a takou zostala aj v 17. – 18. stor. (Uličný 2014, s. 207) |
| prvá pol. 18. stor. | V dedine bol aj mlyn (Uličný 2014, s. 207) |
| pol. 18. stor. | Miestni zemania si postavili kaštieľ, ktorý jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 207) |
| 1798 | Z iniciatívy miestnych zemanov postavili rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márii (Uličný 2014, s. 207) |
| pol. 18. stor. | V ôsmich kúriách bývalo súčasne deväť rodín zemanov z rodov Turanský a Giláni (Uličný 2014, s. 207) |
| 1828 | V Turíku jestvovalo 37 obývaných domov, v ktorých žilo 368 dospelých obyvateľov, 323 rímskokatolíkov, 38 evanjelikov a 7 židov (Uličný 2014, s. 207) |
| prvá pol. 19. stor. | Turík bol stredne veľkou dedinou, avšak už s početnou prevahou poddanského obyvateľstva (Uličný 2014, s. 207) |