Turík – Hradište

Hradisko má rozlohu približne 2,7 ha. Poloha prirodzene chránená strmo spadajúcimi svahmi a skalnými bralami na východnej, južnej a čiastočne aj na západnej strane bola posilnená umelými násypmi rôznej šírky takmer po celom obvode hradiska. Najľahšie je dostupné návršie zo severnej strany. Od susedného horského masívu turíckej Magury je oddelené len úzkym sedlom. Jeho ochranu tu zabezpečoval mohutný val, ktorý východným smerom vyúsťuje nad vysokým skalným bralom, západným smerom sa upína na výrazný skalnatý hrebeň. Zo severovýchodnej strany viedla prístupová cesta. Vchod do hradiska bol zabezpečený polkliešťovou bránou. Takmer v strede návršia prebiehajú vo vzdialenosti 20–30 m dva priečne valy, ktoré vyčleňujú dve samostatné opevnené jednotky: horné a dolné hradisko. Menšie, dolné hradisko má pretiahnutý oválny pôdorys a zaberá rozlohu cca 1 ha. Jeho stredom prebieha nízky a zaoblený hrebeň. Druhý opevnený útvar má hruškovitý tvar a obzvlášť v západnej polovici výrazne členitý reliéf. Šírka sekundárne prerušeného valu je 540 cm. V jeho profile bola počas výskumu odhalená koncentrácia pieskovcových platní, ktoré boli na dvoch miestach viacnásobne preložené cez seba a môžu naznačovať pôvodnú existenciu múru. Jediné stopy sídliskových objektov boli objavené v severnej časti horného hradiska. Kamenný múr bol sondážnym výskumom v roku 1982 odhalený aj v južnom vale horného hradiska. Dĺžka valu, ktorý prebieha zhruba v smere západ–východ je 20,1 m. Vo východnej časti je prerušený a v severovýchodnom smere končí nad strmým zrázom. V západnej časti sa stáča na sever a upína sa na skalný hrebeň.

Valové opevnenie je vybudované z rozmerných pieskovcových a vápencových platní, uložených pomerne pravidelne do horizontálnych radov. Najväčšia zachovaná výška je 150 cm. Masívne vápencové kamene boli azda zo stabilizačných dôvodov zahĺbené šikmo pod múr, do podložia. Na ne boli šikmo do vnútra valu uložené základové platne, preložené aj na vnútornej strane ďalšími veľkými kameňmi a zasypané hlinito-štrkovitým zásypom, ktorý vypĺňal jadro valu. Na vnútornej strane valu tiež existoval kamenný múr. Pás kameňov v dvoch až troch radoch nad sebou sa zachoval iba do výšky 25–40 cm.

M. Bel o Turíku píše:

„Východná časť poľa dediny Turík je známa výskytom obilných kameňov, ako ich nazývajú bádatelia v tejto oblasti. Príroda totiž naozaj vytvorila v kamienkoch také podoby všetkých druhov obilnín aj strukovín, ako napríklad pšenice, zimnej pšenice, jačmeňa, hrachu, šošovice, ľanových semienok a ostatných, žeby človek veril, že ich človek nadmieru zručne vytesal. Dajú sa dokonca nájsť aj také, ktoré nesú akoby značku mincí, aké mali starí Rimania. Hoci žiaden vzdelanec nikdy nepochyboval, že podobné úkazy obyčajne vznikajú roztopašnou hrou prírody, ľud si nahovára, že išlo o ohavný čin, ktorý vytvoril priestor pre neobyčajný úkaz. Kedysi dávno bol nepochybne na jednom z vrchov v blízkom okolí dediny hrad, z ktorého dnes zostali len zvyšky ruín. Ten obýval akýsi držgroš Euclio, ktorý mal široko-ďaleko najviac peňazí a obilia, ale bol taký lakomý, že hoci nedostatok obilia v celom tom kraji prerástol do hladomoru, nedal sa nijakými prosbami obmäkčiť aby zmiernil ľudu všeobecný nedostatok jedla. Napokon ho ľud pre jeho lakomstvo preklial a videl, ako sa jeho obilie rovnako na poliach i v sýpkach vedno s pokladom premenilo na skálie. Pretože sa však po tomto božom treste nijako nepolepšil, premenil sa nakoniec na kameň on sám aj so svojou ženou, ktorá sa na jeho zločinoch podieľala. Ako pamätník tejto udalosti ukazujú dve skaly, ktoré volajú pán a pani. Či ide len o povesť, alebo to tak naozaj bolo, nebudeme skúmať. Napokon, v ruinách hradu, o ktorom sme sa zmienili, sa často nájdu mince, rovnako kamenné ako aj razené z kovu.“ (Bel 2014, 261)

Turík – Hacnikov

Lokalita sa nachádza približne v strede medzi hrádkom Dielec a hradiskom Hradište, na samostatnom kopci oddelenom od uvedených lokalít výraznými sedlami. Severný a východný okraj vrcholovej plošiny nesie stopy valového opevnenia. Je tu však potrebný sondážny archeologický výskum, ktorý by zistil archeologický potenciál lokality. Podľa V. Struhára ide o výšinnú polohu púchovskej k. Datuje ju na základe niekoľkých kovových predmetov vrátane vinutia laténskej spony.

Turík – Dielec/Hrádok

Lokalita sa nachádza za obcou Turík po pravej strane pri vstupe do turíckej doliny. Ide o neveľký hrádok s rozmermi vrcholovej plošiny cca 50 x 20 m. Zo severnej a južnej strany je ohraničený skalnými zrazmi, na severe a severovýchode terén pozvoľne klesá k úpätiu. Terasy sú viditeľné práve na severnej strane polohy. Sondážnym výskumom na vrcholovej plošine sa zistili okrem keramiky a mazanice aj riečne okruhliaky.

Turík – Hradište/Za Hradišťom

Lokalita z obdobia eneolitu (badénska k., d. rímska) sa nachádza na hrane východného výbežku polohy Hradište – lokality 48. Vrcholová plošina sa rozkladá na ploche s rozlohou približne 20 x 50 m, zo západnej, južnej a východnej strany je chránená skalnými zrázmi. Z východu je zosilnená dobre viditeľným valom, ktorý prebieha v dĺžke niekoľkých desiatok metrov a zo severu je zabezpečený vstupnou bránou.

Z územia Liptova pochádza súbor štiepanej industrie napríklad z Turíka

Realizované archeologické aktivity a nálezy:

1735 – M. Bel poukázal na Rohačku ako na „ľúbezný vŕšok pokrytý tônistým hájom… [na ktorom sú] … ruiny rozhľadne, v ktorých sa okrem črepov dávnej výroby občas nájdu mince, sčasti rímske, sčasti gótske“ (Bel 2014, s. 217). Na inom mieste spomína obec Turík, že kedysi dávno na jednom z vrchov v blízkom okolí dediny bol hrad, z ktorého dnes zostali len ruiny. Uvádza tiež, že „… sa [tu] často nájdu mince, rovnako kamenné ako aj razené z kovu“ (Bel 2014, 261).

1927 – 23. júna J. Kürti dal kopať v katastri obce Turík údajné popolnicové pohrebisko, no s malým výsledkom (Slivka 1975a, s. 92).

1932 – 15. septembra J. Kürti realizoval vykopávky v obci Turík v mieste, na ktoré ho upozornil Š. Turanský a G. Čemický. Pri kopaní jarku v záhrade K. Turánskeho totiž narazili na množstvo hlinených črepov. Výskumom sa získalo veľké množstvo lužických črepov, azda z pohrebiska (Slivka 1975a, s. 92).

1981–1982 – AÚ SAV Nitra pod vedením L. Veliačika uskutočnil archeologický výskum v polohe Hradište v k. ú. obce Turík. Zamerali sa na preskúmanie sekundárne narušeného valu a v menšom rozsahu urobili sondáže na viacerých miestach v obidvoch opevnených areáloch i stredovekej zóne medzi nimi. Val bol vybudovaný z nasucho kladených rozmerných pieskovcových a vápencových platní, uložených pomerne pravidelne do horizontálnych radov. Získaná keramika datuje hradisko do neskorej d. rímskej, avšak na podklade osídlenia lužickej k. (Veliačik 1983b, s. 109).

1987 – 1. augusta vykonali V. Hanuliak, K. Pieta a L. Veliačik obhliadku polohy Hradište pri Turíku s cieľom prekonzultovať stavebnú techniku a datovanie priečneho valu, ktorý L. Veliačik v nedávnej minulosti odkryl. Zároveň sa zisťoval rozsah osídlenia tejto polohy na rozhraní d. rímskej a sťahovania národov. Prostredníctvom detektoru kovov a vykopaním sond sa podarilo získať najmä železné predmety – kovania drevených nádob a truhlíc, obruče vedier, nožík, stredovekú listovitú strelku a rôzne iné drobné predmety. Prieskum preukázal výrazné osídlenie v neskororímskom období a stopy osídlenia z lužickej k., stredoveku a novoveku (Pieta 1989).

1993 – V nálezoch mincí z korunového obdobia pri hesle Lisková-Turík sa uvádza, že okolo 15. mája sa vo výkope pred obecným úradom našiel poklad asi 150 kusov mincí v nádobe, z ktorých sa dochovalo 7 kusov. Tie sa nachádzajú v LM v Ružomberku. Išlo o mince Františka Jozefa I. (1830–1916) – štyri zlatky z rokov 1878–1888, dve päťkoruny z rokov 1848 až 1909, a jedna koruna z roku 1895 (Kolníková/Hunka 1994, s. 235).

2000 – LM v Ružomberku pod vedením V. Struhára realizovalo archeologický výskum na hrádku v polohe Dielec, v k. ú. obce Turík. Z výskumu pochádza keramika a niekoľko kovových predmetov, ktoré autor výskumu datuje do laténskej fázy púchovskej k. (Struhár 2001a, s. 197).

2000 – K. Pieta, V. Struhár, Z. Altmanová a J. Somr vykonali prieskum polohy hrádok v k. ú. obce Turík, priamo nad dedinou, kde p. Sališ zistil archeologické nálezy a zvyšky valového opevnenia. Neveľkou sondážou a prieskumom detektorom kovov zistili osídlenie púchovskej k. V nasledujúcom roku skupina hľadačov našla v polohe Hradište významný súbor nálezov, medzi ktorými vyniká depot strieborných rímskych denárov z 2. stor. n. l., bronzové spony a trojdielny kostený hrebeň (Pieta 2001c).