| koniec 14., resp. zač. 15. stor. | Pravdepodobný vznik Štiavničky (Uličný 2014, s. 201) |
| 1477 | Najstaršia správa o Štiavničke, vtedy dokázateľne jestvovala a bývali v nej zemania, vznikla na území Liptovskej Štiavnice, čo dokazuje jej zdrobnelinová podoba názvu (Uličný 2014, s. 201) |
| 15. – 16. stor. | Štiavnička patrila nepretržite tamojším zemanom, príp. ich príbuzným (Uličný 2014, s. 201) |
| 16. stor. | Poddanské rodiny tu nežili, sídlisko tvorili iba zemianske kúrie (Uličný 2014, s. 201) |
| 1580 | Stáli tu dve kúrie, patriace Toltovcom a Štiavnickovcom (Uličný 2014, s. 201) |
| 1600 | Stáli tu už štyri kúrie, Štiavnička bola vtedy zemianskou osadou (Uličný 2014, s. 201) |
| posledná tretina 18. stor. | Až od tohto obdobia tu žili aj poddanské rodiny (Uličný 2014, s. 201) |
| 1744 | Štiavnička patrila trom rodinám rodov Tolt a Štiavnický, ktoré bývali v troch kúriách (Uličný 2014, s. 201) |
| 1828 | V Štiavničke jestvovalo 37 obývaných domov, v ktorých žilo 256 dospelých obyvateľov, 250 rímskokatolíkov a 6 židov (Uličný 2014, s. 201) |
| prvá pol. 19. stor. | Štiavnička bola už stredne veľkou dedinou väčšinou s poddanskými a s tradične zemianskymi obyvateľmi (Uličný 2014, s. 201) |