Ružomberok – Archeológia

 

Archeologický výskum v pamiatkovom území a na kultúrnych pamiatkach

Archeologické aktivity na území mesta Ružomberok boli realizované len v posledných rokoch 2002-2013. Staršie správy uchované v archíve Archeologického ústavu SAV v Nitre hovoria len o ojedinelých  nálezoch. V roku 1968 dr. Juraj Bárta žiada od riaditeľstva deväťročnej školy informáciu o začiatku výstavby tamojšej školy, pretože získal správu, že pri kopaní základov na mieste bývalej rímskokatolíckej školy na námestí v Ružomberku bol nájdený mamutí zub. Tiež podľa informácií prof. Sladkého by sa mali v minulosti nachádzať pleistocénne kosti pred budovou rímskokatolíckej fary. Bárta preto dôvodne predpokladá paleolitické osídlenie v týchto miestach. Ďalšia správa podáva informáciu o ojedinelom náleze rímskej mince zo štvrtého storočia (Constantinus II (314-340) – malý bronz, Coh. VII, 384,164 – určil V. Ondrouch). V správach Liptovského múzea z 30. rokov sa uvádzajú ojedinelé nálezy z historického centra mesta Ružomberok: pri stavbe rím. kat. školy bola nájdená železná šabľa (Kürti 1933, s. 66). V záhrade Jakuba Kleina, na konci ulice Podhora boli nájdené mosadzné prstene a rukoväť šable (Kürti 1931, s. 6). Ján Petrikovich (1906, 33-36) píše o náleze ľudskej lebky prerazenej železným klincom, ktorá sa našla na mieste dnešného mestského úradu. Roku 1895 pri kopaní základov novorenesančnej budovy radnice našli miestni obyvatelia. Do múzea ju doniesol ev. učiteľ Jozef Hollý. Lebka sa nachádzala spolu s množstvom ďalších kostí.

V roku 1981 Liptovské múzeum v Ružomberku pod vedením V. Hanuliaka realizovalo zisťovací archeologický výskum v rámci kunsthistorického výskumu národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa sv. Žofie, nachádzajúcej sa mimo pamiatkového územia, s cieľom priniesť pozitívne doklady k najstaršej architektúre skúmaného objektu. Tri archeologické sondy situované na rôznych miestach areálu kaštieľa priniesli zaujímavé výsledky (Bohužiaľ sa grafická dokumentácia z výskumu nezachovala a teda presne situovanie sond nepoznáme). Sonda A v suteréne severného traktu kaštieľa odkryla základové murivo s hrubozrnou omietkou. Rovnaké murivo bolo zachytené aj v chodbe severného traktu. Masívne murivo o hrúbke 450 cm podľa V. Hanuliaka podporuje J. Kürtiho (Pevnôstka Sv. Žofie v Ružomberku, 1) predpoklad o starej gotickej zástavbe v severozápadnej časti objektu.  Sonda B umiestnená na nádvorí dokumentovala konštrukciu a výplň studne. V tesnej blízkosti južného traktu kaštieľa bola situovaná sonda C. vďaka nej sa podarilo definovať pôvodnú niveletu stredovekého nádvoria, ktorá bola o 50 až 60 cm nižšia ako terajšia úroveň nádvoria. Zároveň sa zistila základová špára južného traktu kaštieľa. Nachádzala sa relatívne plytko – v hĺbke 90 až 110 cm kde sa zachytilo súvislé skalné podložie. Vo vzdialenosti 11 m východne od západného nárožia južného traktu bolo preskúmané aj pivničné okienko s klenutým otvorom s rozmermi – 55 cm výška, 60 cm šírka a šírka špalety okna 90 cm. Vnútro suterénnej miestnosti bolo zasypané stavebnou suťou. Hnuteľné archeologické nálezy získané z tohto výskumu zatupujú predovšetkým fragmenty keramických nádob s glazúrou na vnútornej strane, prípadne obojstranne glazované rámcovo datované do 16. – 18. storočia. Z kovových predmetov si pozornosť zaslúži železné kamenárske dláto (Hanuliak, nálezová správa zo zisťovacieho archeologického prieskumu kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku, 6).

V roku 2002, v rámci prestavby kaštieľa sv. Žofie na nákupné centrum, Liptovské múzeum v Ružomberku realizovalo záchranný archeologický výskum formou sondáže na viacerých miestach nádvoria a vo východnom paláci. Na nádvorí, v jeho severnej časti sa výskumom podarilo zachytiť základy murovanej stavby a jej prístavby bez bližšieho určenia ich funkcie a datovania. V rovnakom priestore sa podarilo v dĺžke 9,4 m zdokumentovať pravdepodobne renesančný kanál tvorený kamenným murivom, tehlovou klenbou, pričom dno tvorili ploché pieskovcové platne. V blízkosti studne vyúsťoval kanál do kamennej cisterny s rozmermi 2 x 2 m. K zaujímavým výsledkom výskumu patrí nepochybne objav radového pohrebiska. Celkovo bolo zdokumentovaných 39 kostrových hrobov. Pohrebný rítus bol jednotný – uloženie vo vystretej polohe s rukami uloženými na hrudníku prípadne v lone, orientácia pochovaných v smere V-Z. Hrobová výbava bola veľmi skromná, ojedinele sa vyskytovali bronzové pukličky, resp. nášivky. Jedinec pochovaný v hrobe č. 30 mal v oblasti panvy kožený opasok s bronzovými pukličkami. Superpozícia hrobov (aj v troch úrovniach) svedčí o využívaní cintorína dlhšom časovom období. Vedúci výskumu V. Struhár datuje pohrebisko do obdobia 14. -16. storočia. Archeologická sonda v interiéri východného paláca dokumentovala niveletu pôvodnej podlahy nachádzajúcej sa v hĺbke cca 70 cm od úrovne súčasnej pochôdznej úrovne. V hĺbke 130 cm bola zachytená vrstva s fragmentmi keramiky a kachlíc. Studňu na nádvorí skúmala Slovenská speleologická spoločnosť. V priebehu troch dní ju vyčistili po úroveň 9 m, pričom hladina spodnej vody bola zachytená v hĺbke 8,5 m. Materiál zo studne predstavuje nepočetné fragmenty keramiky z novoveku. Z hľadiska doloženého obdobia osídlenia polohy, k najzaujímavejším nálezom z výskumu nádvoria patrí štiepaná kamenná industria (rádiolarit, obsidián), ktorá sa našla tesne nad skalným podložím. Podľa V. Struhára (2003, 148) vykazuje prvky typické pre neskorý paleolit (T 302, T 303, T 304).

Zámer výstavby nákupno-zábavného centra AUPARK vyvolal v roku 2010 realizáciu záchranného archeologického výskumu na ul. Podhora. Výsledky výskumu priniesli okrem známej novovekej zástavby s bohatým  hnuteľným archeologickým materiálom (keramika, sklo, zvieracie kosti, drobné predmety – mince, fajky a iné) aj doklady staršieho, zrejme neskorostredovekého osídlenia čo dokladá súbor neglazovaných komorových kachlíc v jednom z objektov (objekt SO 19). Tieto nálezy, ktoré súvisia so staršou stavbou, boli zistené pod úrovňou obvodového muriva novšej zástavby. Staršie murivo bolo tvorené prevažne z okruhliakov a prekrýval ho biely piesok (T 454, nálezový list č. 28). Na základe zistených skutočností môžeme predpokladať osídlenie Podhory už v stredoveku.

V  roku 2010 bola realizovaná dokumentácia základov kamenných architektúr na hranici pamiatkovej zóny, v dotyku ulíc Hurbanova s Mostovou ulicou. Počas stavebných prác v rámci rekonštrukcie parného vykurovania na horúcovodné a výstavba zdroja tepla pre CZT Ružomberok Krajský pamiatkový úrad Žilina počas obhliadky prác zachytil základové murivá pozostávajúce z tesaného lomového vápenca a okruhliakov spájaných vápennou maltou. Následný záchranný archeologický výskum zdokumentoval základové murivá z lomového vápenca, ktoré boli spájané vápennou maltou a kladené do hlineného lôžka. O viacerých stavebných fázach svedčia tehlové múry pristavané ku kamennému murivu. Dokumentované základy súvisia so staršou zástavbou v tejto polohe. Na historickej ortofotomape z roku 1950 na skúmanom mieste sa nachádza zástavba – architektúra s pôdorysom v tvare „L“. Ide pôvodne o panský hostinec a mýtnu stanicu, neskôr prestavanú na hotel Mýto (zdroj: Kalendár na rok 2003: Ružomberok na historických fotografiách).

V roku 2013, počas obnovy židovskej synagógy a stavebných prác pred západným vstupom do objektu, na ktorom projekt rieši prístavbu prevádzkových a spoločenských priestorov pod úrovňou terénu, boli zachytené viaceré archeologické situácie. Tie sa následne podrobne zdokumentovali formou záchranného archeologického výskumu. Na ploche cca 104 m2 boli počas výskumu zachytené a zdokumentované dve základové murivá staršej zástavby. Základová špára severného muriva bola zachytená v hĺbke cca 200 cm od úrovne súčasného terénu. Základové murivo objavené v juhozápadnej časti skúmanej plochy bolo dokumentované čiastočne, keďže priebeh muriva pokračoval mimo skúmanú plochu. Murivo bolo rovnomerne lícované, základová špára sa zachytila v hĺbke cca 180 cm od súčasného terénu. Z hnuteľných archeologických nálezov prevažuje keramika datovaná do obdobia novoveku a osteologický materiál. Výskumom sa preukázalo, že murivá základy starších stavieb boli budované do kultúrnych vrstiev s novovekým hnuteľným archeologickým materiálom a teda predstavujú mladší horizont osídlenia tejto polohy. Rozdielna konštrukcia a charakter murív poukazuje na dve stavebné fázy, prípadne dve odlišné stavby. V interiéri synagógy boli dokumentované zásypové vrstvy piesčitého a hlinito-piesčitého charakteru nachádzajúce sa pod dlažbou objektu.

Archeologické náleziská v Ružomberku evidované v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk na Slovensku

Archeologicky skúmané plochy na území pamiatkovej zóny a na národných kultúrnych pamiatkach

1981 – Liptovské múzeum v Ružomberku pod vedením V. Hanuliaka realizovalo zisťovací archeologický výskum v rámci kunsthistorického výskumu národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa sv. Žofie.

2002 – Liptovské múzeum v Ružomberku pod vedením V. Struhára realizovalo záchranný archeologický výskum formou sondáže na viacerých miestach nádvoria a vo východnom paláci kaštieľa sv. Žofie.

2010 – spoločnosť AA Terra Antiqua, s.r.o. pod vedením P. Mosného a realizáciou J. Haruštiaka vykonala záchranný archeologický výskum na ul. Podhora

2010 – spoločnosť Achilles archaeology, s.r.o. pod vedením R. Daňa a realizáciu R. Kosa dokumentovala torzá kamenných murív zachytených počas stavebných prác v rámci rekonštrukcie parného vykurovania na horúcovodné a výstavba zdroja tepla pre CZT Ružomberok na hranici pamiatkovej zóny mesta Ružomberok, v dotyku ulíc Hurbanova s Mostovou ulicou

2013 – spoločnosť Acantha Archeology, s.r.o. pod vedením P. Rotha a realizáciou J. Haruštiaka a J. Vereščákovej dokumentovala plochu pred západným vstupom do objektu židovskej synagógy

Depoty a ojedinelé nálezy mincí na území pamiatkovej zóny

Osobitnú kapitolu k osídleniu mesta Ružomberok predstavujú numizmatické nálezy. Liptovské múzeum v roku 1932 získalo darom od J. Dettricha rímsku mincu Constantina II (314-340), ktorá bola nájdená v roku 1929 na ihrisku športového klubu v Ružomberku, v súčasnosti je to námestie Š. N. Hýroša.

Podľa správy  G. Ötvösa (1912, s. 145) v neznámej dobe pri kladení základov rím. kat. kostola bol objavený denár Ladislava Pohrobka (1440-1457) a mince cirkevného obsahu (Hlinka/Kraskovská/Novák 1968, 72). Mince boli ukryté po roku 1444. Vychádzajúc z informácie od G. Ötvösa o nálezových okolnostiach, je pravdepodobné, že ide o stavbu piaristického kolégia, ktoré bolo vybudované v rokoch 1730-1735 a teda nález mincí môže spadať do tohto obdobia.

Na jar v roku 1892 počas kopania základov pre stavbu domu p. Juhásza na Mostovej ulici v Ružomberku bolo nájdených cca 500 ks strieborných mincí – grošov a trojgrošov Žigmunda III (1566-1632). Uložené boli v 2-3 hlinených šálkach (Kürti, J. Liptóvármegyei Muzeumegyesület – 2 roč. 1912, 24. marec). Do liptovského múzea sa mali dostať: 1 ks mince z Rigy, 1 poľský trogroš a 3 groše.

Na Panskej ulici, v záhrade p. Kammiszki bol nájdený denár Ladislava V (Pohrobka – 1440-1457). Do Liptovského múzea mincu daroval Litán Gergely (Kürti, J. Liptóvármegyei Muzeumegyesület – 2 roč. 1912, 24. marec).

V záhrade pri rodinnom dome p. J. Klusa na ulici Na Riadku bol nájdený grajciar z r. 1800. Majiteľ domu daroval mincu do Liptovského múzea (Kürti 1933, 66).

Ostatné správy o archeologických nálezoch z územia pamiatkovej zóny

• miesto bývalej rímskokatolíckej školy na námestí v Ružomberku – mamutí zub a predpoklad paleolitického osídlenia (VD AÚ SAV č. 2891/68)
• pri stavbe rím. kat. školy bola nájdená železná šabľa s jedným ostrím (Kürti 1933, s. 66)
• v záhrade Jakuba Kleina, na konci ulice Podhora boli nájdené mosadzné prstene a rukoväť šable (Kürti 1931, s. 6)
• na mieste dnešného mestského úradu) bola nájdená ľudská lebka prerazenej železným klincom, okrem množstva ďalších ľudských kostí (Petrikovich 1906, 33-36)

Evidované archeologické náleziská a ojedinelé nálezy mimo pamiatkovej zóny mesta Ružomberok a jeho mestských častí

V katastri mesta Ružomberok a jeho mestských častí sú v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk na Slovensku (tzv. CEANS) a v odbornej literatúre evidované nasledovné archeologické náleziská/nálezy:

• Na brehu Váhu v roku 1944 bolo nájdených 5 ks medených tureckých mincí  – bez bližšej lokalizácie.
• Poloha „Pod Suchou“  medzi Ružomberkom a Osadou na lúke vedľa strážneho domu – počas kopania výplne na koľaje medzi Korytnicou a Ružomberkom v hĺbke cca 1 metra – bol nájdený depot mincí: 3 ks zlaté a 300 ks strieborných. Do múzea sa dostali 3 ks Ferdinandových denárov z r. 1528.
• mestská časť Černová – bližšie neznáma poloha, nájdený dvojramenný nezdobený čakan, d. bronzová
• kopec Mních – hradisko – doba železná
• Južný svah úpätia kopca Mních, v blízkosti železničnej stanice – sídlisko z neskorej doby bronzovej
• Bývalý kameňolom oproti reštaurácii železničnej stanice – halštatský objekt
• Ploha „Na skalách I, II“ – púchovské sídlisko
• Poloha „Baničné“ – tuľajkovitá sekerka z doby bronzovej
• Ružomberok – „Záhrada dr. Mikuláša Pružinského“ – stredovek nálezy keramiky a hladených kamenných nástrojov (?)

Použitá literatúra

Houdek, I. Ružomberok a okolie. Ružomberok 1928.

Hlinka, J./Kraskovská, Ľ./Novák, J. Nálezy stredovekých a novovekých mincí na Slovensku. Bratislava 1968

Ondrouch, V. Nálezy keltských, antických  a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964.

Kürti, J. Pevnôstka Sv. Žofie v Ružomberku

Kürti, J. Liptóvármegye érmészete. „Rózsahegyi Ujság“ 1912, 2 roč. 1912, 24. Marec.

Kürti, J. Správa liptovského múzea 1931

Kürti, J. Správa liptovského múzea 1933

Ötvös G. Num. Közlölony XI, 1912, 144-145

Národné kultúrne pamiatky, okres Ružomberok, Bratislava 2008.

Petrikovich, J. Železným klincom prehlobená (preklincovaná) človečia lebka. Časopis MSS, ročník IX, číslo 3, 1906, 33-36.

Struhár, Víťazoslav. Záchranný výskum v Kaštieli sv. Žofie v Ružomberku. AVANS v r. 2002, Nitra 2003, 147-148.

Archív AÚ SAV Nitra

Č. 2426/56

Č. 2891/68

Archív KPÚ Žilina

T 302, 303, 304 – RUŽOMBEROK , kaštieľ sv. Žofie, záchranný archeologický výskum – záverečná správa, PhDr Víťazoslav Struhár, 2002

T 436 – RUŽOMBEROK, “Rekonštrukcia parného vykurovania na horúcovode a výstavba zdroja tepla pre OZT“, výskumná dokumentácia z archeologického výskumu, ACHILLES ARCHAEOLOGY, s.r.o., Mgr. Roman Kos, 08/2010

T 454 – RUŽOMBEROK, ul. Podhora, „AUPARK nákupno-zábavné centrum“, výskumná dokumentácia z archeologického výskumu, TERRA ANTIQUA, Mgr. Ján Haruštiak, 12/2010

T 518 – RUŽOMBEROK, ul. Panská, súp. č. 1070, ÚZPF 10513/0, synagóga, obnova NKP, výskumná dokumentácia z archeologického výskumu, ACANTHA Archeology a AA TERRA ANTIQUA, Mgr. Ján Haruštiak, Mgr. Jana Vereščáková, 2013

RUŽOMBEROK, Nálezová správa zo zisťovacieho archeologického prieskumu kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku, 1981. autor: V. Hanuliak