Ludrová – Pancová/ Pansová

Hrádok Pancová sa nachádza v juhozápadnej časti katastra obce Ludrová. Odlesnený vrchol kopca vybieha z hlavného masívu Nízkych Tatier. Hrádok Pancová, nazývaný aj Pansová má charakter menšieho opevneného hrádku, ktorý patrí do sústavy hrádkov nachádzaných takmer v celom pásme Chočského pohoria, ako aj po línii západnej časti Nízkych Tatier. Staršie prieskumy datovali lokalitu na základe keramického materiálu do obdobia neskorej doby laténskej – púchovskej kultúry. Archeologický výskum z roku 1998, ktorý uskutočnil V. Struhár potvrdil hypotézy o tom, že hrádok bol využívaný už od mladšej doby železnej. Opevnenie z tohto obdobia bolo však v stredoveku prebudované a slúžilo zrejme ako strážny bod so zánikom v priebehu 16.–17. stor. Opevnená plocha má pôdorys trojuholníka so zaoblenými rohmi s rozmermi približne 43 x 39 x 23 m. Po obvode celého vrcholu bola vyhĺbená hrotitá priekopa a navŕšený valový násyp, ktorý bol najmohutnejší z juhozápadu a severovýchodu, odkiaľ bol najľahší prístup. Vstup do opevneného areálu V. Struhár predpokladá z východu. Val je tvorený kamenno-hlinitým násypom, pričom samotné jadro pozostáva z nasucho kladených vápencových balvanov, škárovaných vápencovo-piesočnatým štrkom. Šírka kamenného základu je ešte dnes 350 cm, celková šírka valu je 640 cm a výška v korune dosahovala 140 cm. Vychádzajúc z veľkého množstva mazanice objavenej počas výskumu možno predpokladať, že tu stáli jednoduché drevené príbytky vymazané hlinou.

Archeologické múzeum v prírode na Pancovej

Schválený územný plán obce Ludrová obsahuje, okrem iného, zámer o vybudovaní archeologického múzea v prírode priamo na národnej kultúrnej pamiatke – hrádku Pancová. Obec zámer zaradila do kapitoly rekreačné územia, pričom za navrhovanú záväznú priestorovú formu stanovila maximálne jedno nadzemné podlažie a podkrovie s jedným podlažím – pre občiansku vybavenosť (Goč 2010, s. 67).

Ludrová – Stráňa

Opevnenie bolo vybudované na šikmom úbočí so sklonom na sever a severovýchod. Z východnej, južnej a západnej strany využíva prirodzený sklon terénu, zo severu a severovýchodu, odkiaľ je poloha najprístupnejšia, je obohnaná zdvojeným valovým opevnením viditeľným pri vhodných svetelných podmienkach. Vstup do areálu sa predpokladá z juhovýchodnej strany hradiska. Vnútorný reál je rozčlenený na tri umelo vytvorené terasy, ktoré sledovali približne líniu východ–západ. Na tretej terase bola počas archeologického výskumu odkrytá súvislá vrstva na plocho kladených vápencových kameňov. Tvorila akúsi dlažbu v šírke 7 m a dĺžke 6 m, položenú na hlinito-štrkovitom podklade. Nepravidelná kamenná deštrukcia, azda základ zrubovej stavby, bola od súvislého pásu kamennej dlažby oddelená štrkovo-hlinitým súvrstvím, ktoré bolo pravdepodobne pozostatkom planírovania, alebo slúžilo na stabilizáciu terénu. Jediným archeologickým materiálom z výskumu je keramika datovaná do d. halštatskej a laténskej.

Ludrová – Čerená

Lokalita na hranici katastrov Ludrová a Liptovská Štiavnica bola objavená 19. 9. 2003, počas prieskumu časti regiónu Liptova v rámci projektu „Ochrana a záchrana archeologických a historických pamiatok na území Slovenska ako integrálna súčasť európskeho kultúrneho dedičstva“. Rozľahlá travertínová kopa je asi z jednej tretiny zničená ťažbou. Pri prieskume v severovýchodnej časti polohy sa zistil útvar indikujúci priekopu z valom. Dve archeologické sondy poskytli početnú keramiku, jeden hlinený závesok v tvare nožičky, mazanicu a zlomok pravdepodobne trecej podložky z travertínu.

 

1962 – G. Balaša začal realizovať archeologický výskum v Kostole Všetkýchsvätých v polohe Na Kúte v Ludrovej. Odkryl južnú stranu presbytéria, kde našiel niekoľko mladších hrobov. Výskum ďalej objasnil, že pod terajšou renesančnou vežou sa nenachádzajú žiadne nálezy, ktoré by sa mohli spájať s legendami o templároch. V tomto priestore sa našlo v niekoľkých vrstvách 28 detských truhličiek rôznej veľkosti, žiaľ bez akýchkoľvek milodarov. V roku 1963 G. Balaša vo výskume pokračoval. Sondou na severnej strane pri sakristii narazil na kryptu, ktorá bola v roku 1931 otvorená z dôvodu pochovania Štefana Rakovského zo Štiavnice. Mala rozmery 395 x 220 cm. Sondou pod víťazným oblúkom prekopanou do hĺbky 140 cm sa odkryli pozostatky ľudských kostier (Balaša 1963b,  13, 14; Furman 2016, 367)

1975 – V blízkosti ranogotického r. k. Kostola Všechsvätých v Ludrovej-Na Kúte realizoval V. Hanuliak povrchový zber po orbe. Severozápadne od kostola zozbieral keramiku, ktorú na základe materiálu a typickej výzdoby dvojnásobnej nepravidelnej vlnovky a líniami pravidelných vpichov datuje do obdobia 10.–11. stor. (Hanuliak 1999,  58).