| 12. stor. – zač. 13. stor. | Možno predpokladať, že osadu Lúčky vybudovali obyvatelia Teplej v tomto období (Uličný 2014, s. 143) |
| 1266 | Kráľ Belo IV. dal Mikulášovi, synovi Gala územný majetok, ktorý patril Mikulášovi a jeho synom do roku 1341 (Uličný 2014, s. 143) |
| 1341 | Kráľ Karol I. pripojil majetok Lúčok ku kráľovským majetkom hradu Liptov a Mikulášovým synom dal parížovský majetok (Uličný 2014, s. 143) |
| 13. – 15. stor. | Okrem obdobia rokov 1266 – 1341 boli Lúčky v 13. – 15. stor. kráľovským majetkom ako majetková súčasť panstva hradu Liptov (Uličný 2014, s. 143) |
| 16. stor. | Od tohto obdobia boli Lúčky súčasťou panstva Likava (Uličný 2014, s. 143) |
| pol. 16. stor. | Žilo tu už väčšinou valaské obyvateľstvo (Uličný 2014, s. 143) |
| 1600 | V Lúčkach stálo sedemnásť obývaných poddanských domov, tri opustené a mlyn, Lúčky patrili k niekoľkým liptovským dedinám s valaským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 144) |
| prelom 17. a 18. stor. | Obyvateľov, domácností aj domov pribúdalo (Uličný 2014, s. 144) |
| zač. 18. stor. | Nad dedinou vyvieral minerálny prameň, pri ktorom zriadili kúpele (Uličný 2014, s. 144) |
| 1712 | Aj Liptovská stolica poskytla peňažný príspevok na výstavbu tamojších kúpeľov, ktoré boli od roku 1730 známe aj mimo Liptova (Uličný 2014, s. 144) |
| 1762 | V dedine postavili murovaný kostol zasvätený sv. Krížu, ktorý v rokoch 1820 až 1824 prestavali (Uličný 2014, s. 144) |
| 1828 | V dedine jestvovalo 103 obývaných domov, v ktorých žilo 855 dospelých obyvateľov, z nich 819 rímskokatolíkov a 36 evanjelikov (Uličný 2014, s. 144) |
| 1828 | Kúpeľná osada mala 5 kúpeľných domov a žilo v nej 36 obyvateľov (Uličný 2014, s. 144) |
| prvá pol. 19. stor. | Lúčky boli už veľkou dedinou s tradične poddanským obyvateľstvom, ale aj osadenstvom fary a kúpeľov (Uličný 2014, s. 145) |