9. stor. V chotári Liptovskej Štiavnice, na polohe Lúčny hríb, sa archeologickým výskumom našli zlomky keramiky pochádzajúce z tohto obdobia, zlomky keramiky nepochybne pochádzajú od vtedajších obyvateľov Štiavnice (Uličný 2014, s. 110)
13. stor. Jestvovanie dediny pred a v tomto období nepriamo dokazuje pôvodná funkcia neďalekého kostola pri Ludrovej, ktorý bol umiestnený mimo sídlisk a mal tak slúžiť pre obyvateľov najbližších susedných dedín (Uličný 2014, s. 111)
1526 Jedna časť štiavnického chotára mala názov Zahradište, o ktorom jestvuje písomný doklad z tohto obdobia, len archeologický výskum môže potvrdiť, že pri tom poli jestvovalo slovienske hradište v 9. – 10. stor., čo by bol prvý dôkaz o hradišti v tomto kraji (Uličný 2014, s. 111)
1300 Najstaršia písomná zmienka o území Štiavnice (Uličný 2014, s. 111)
pol. 14. stor. Štiavnica sa dostala do vlastníctva zemanov pravdepodobne v tomto období, vtedy kráľ Ľudovít I. opätovne dal Štiavnicu zemanovi Štefanovi a ten sa tu pravdepodobne usadil (Uličný 2014, s. 111)
koniec 14. stor. – zač. 15. stor. Štefanovi synovia používali názov Štiavnice v predikáte (Uličný 2014, s. 111)
16. stor. až prvá pol. 19. stor. Štiavnica zostala vo vlastníctve rodín zemianskych rodov, ktorí tu mali svoje kúrie. Miestni šľachtici si postavili dva opevnené renesančné kaštiele, mladší z nich z pol. 17. stor. po prestavbách jestvuje doteraz (Uličný 2014, s. 111)
pol. 18. stor. Obyvateľov, domácností a domov výrazne pribúdalo (Uličný 2014, s. 112)
pol. 18. stor. Štiavnica patrila vyše 40 rodinám zemanov z rodov Rakovský, Tolt, Povolný, Mojš a iných, ktoré bývali vo vyše 30 kúriách (Uličný 2014, s. 112)
1828 V Štiavnici jestvovalo 79 obývaných domov, v ktorých žilo 777 dospelých obyvateľov, z nich bolo 585 rímskokatolíkov, 186 evanjelikov a 6 židov (Uličný 2014, s. 112)
prvá pol. 19. stor. Štiavnica bola stredne veľkou dedinou so zemianskym a poddanským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 112)
1469 V susedstve Liptovskej Štiavnice jestvovala osada Medokýš, ktorá zanikla koncom 15., resp. zač. 16. stor., majetok sa dostal do vlastníctva zemanov z Liptovskej Štiavnice (Uličný 2014, s. 112)