LIKAVKA- PREDNÝ CHOČ
„Dňa 29. 5. 1930 I.Houdek zistil neznáme predhistorické opevneniena Malom Choči (1203m). Informovalo tom priateľov Liptovského múzea a tak dňa 10. 6. 1930 boli na tej lokalite kopať pravdepodobne J.Kürti, I.Houdek a A.Opluštil. Našli však len málo črepov.“ (Kürti 1930b, s. 6)
Lokalita sa nachádza na západnom končiari Predného Choča. Skalnatý západný vrchol chránia z dvoch strán neprístupné skalné steny, od východu a čiastočne od severu je vrcholová plošina opevnená kamenným valom v dĺžke asi 270 m. Na dvoch miestach je vo vale viditeľný priechod, otázne je či je pôvodný. Sondážou na nevýrazných terasách vnútorného areálu sa zistila len tenká vrstva obsahujúca drobné uhlíky, malé žulové okruhliaky, pieskovcové platne z ohnísk, ojedinele zrnká hrachu a drobnú omletú keramiku. Sondáž v páse tesne pri vale, ako aj v bezprostrednom okolí bola negatívna. Za predpokladu, že poloha patrí k predpúchovskému horizontu, opevnenie mohlo slúžiť ako záštita osady a hrádku v priestore hradu Likava vzdialeného asi hodinu chôdze, kde je tento horizont bohato zastúpený.
LOKALITA LIKAVKA- HRAD LIKAVA
Hrad Likava, pôvodne laténske hradisko. Dokladá to archeologický výskum realizovaný v 70. rokoch 20. stor., ktorý preukázalosídlenie priestoru predhradia už na prelome 1.–2. stor. pred n. l. obyvateľmi púchovskej k. Do tohto obdobia datuje autor výskumu J. Hoššo aj navŕšenie sypaného valu, ktorého priebeh sa jasne črtal v teréne. Z valu pochádza aj unikátny nález – depot 11 strieborných keltských mincí veľkobystereckého typu uložených v nádobe spolu s elipsovite stočeným strieborným drôtom, kužeľovitým príveskom, kovaním z kľúčovej dierky a terčovitou hlavičkou železného klinca. Mince z depotu patria do skupiny silne barbarizovaných keltských napodobenín strieborných tetradrachiem macedónskeho kráľa Filipa II (359–336 pred n. l.). Na základe nálezu množstva keramiky, železných predmetov, žarnova a trosky sa predpokladá existencia hradiska v tomto priestore. Pravdepodobne bolo toto hradisko využité aj v neskoršom období. Podľa rozptýlených nálezov keramiky z 11.–12. stor. J. Hoššo predpokladá v tomto priestore existenciu neveľkého osídlenia. Na južnom úpätí hradného kopca v polohe Predný lán je doložené významné osídlenie púchovskej k., ktoré bezpochyby súvisí s laténskym osídlením hradného kopca.
1913 – A. Wagner doniesol do Liptovského múzea zdobenú kachlicu z hradu Likava. Muzeálna komisia následne 23. augusta 1913 vykonala obhliadku miesta nálezu. Zozbierali viacero kusov, ktoré pochádzali z dvoch krbov. Miesto nálezu ako aj iné časti hradu vyfotografoval J. Fischnár (Felvidék, 1913, 3, 4).
1923 – J. Volko-Starohorský napísal list Štátnemu referátu na ochranu pamiatok na Slovensku, v ktorom ho vyzval na ochranu pozostatkov ruín hradu Likava. Doslova v liste píše: „Zvláštny cit ma opanoval, keď som pozrel na spustutné múry. V nich je kus histórie Liptova, ba celého Slovenska a prítomne i celej Československej republiky. Nemohol by sa tento jedinky, najzachovalejší i najiposantnejší hrad Liptova popraviť? Aspoň natoľko, aby sa z neho múry neválaly a udržalo sa to, čo ešte čas úplne nezničil?…“ (Furman 2016, 314)
1927 – Model hradu Likava od Ing. J. Martinku bol prezentovaný na výstave slovenských žúp v rámci Dunajského veľtrhu. Podľa slov J. Kürtiho bol tento model senzáciou výstavy. V súčasnosti ho možno vidieť v stálej expozícii LM v Ružomberku (Kürti 1928, 2).
1975–1977 – Pod vedením J. Hošša sa realizoval archeologický výskum hradu Likava. Z množstva zaujímavých nálezov dokumentujúcich jednotlivé stavebné etapy hradu vyniká depot 11 strieborných keltských mincí veľkobystereckého typu. Mince boli uložené v hlinenej nádobke, podľa autora výskumu spolu s elipsovite stočeným strieborným drôtom, kužeľovitým príveskom, kovaním štítku dverí a terčovitou hlavičkou železného klinca (Hlinka, J./Hoššo 1980, 103).
1979 – 7. augusta K. Pieta uskutočnil prieskum a sondážny výskum západného vrcholu Predného Choča na rozhraní k. ú. obcí Likavka, Lisková a Martinček. Materiál získaný z výskumu tvorili zväčša uhlíky, malé žulové kamene, pieskovcové platne z ohnísk, ojedinele zrnká hrachu a drobné zlomky omletej a netypickej keramiky (Pieta 1979b).