1870 – V kameňolome dlhé bronzové ihlice, stopy pohanského hradu. Múzeum v Ondrašovej. Arch. Ért. 4. köt., 112 (Furman 2016, 40)
1928 – Približne v tomto roku robotník J. Kapina našiel v travertínovom lome v Bešeňovej fosílne kosti – mamutie kly, ktoré by sa mali nachádzať v LM v Ružomberku. Mamutí kel podľa správy J. Kapinu ležal v žltej, s úlomkami travertínu premiešanej hline, ktorá je produktom vetrania. V tom istom prostredí sa našli aj pazúrikové nástroje, ktoré mal J. Kapina uložené doma no prisľúbil, že ich odovzdá V. Benickému, správcovi múzea v Liptovskom Mikuláši. Z mladších kultúr pochádzajú z travertínového lomu klinovité kamenné sekerky, bronzové sekery, dláta, hroty šípov a malé bronzové nádobky. Š. Janšáka o nálezoch informovali počas rozhovoru viacerí robotníci pracujúci v lome, vrátane J. Kapinu (Janšák 1951, 3).
1930 – 30. júla bolo oznámené J. Kürtimu, že v lome v Bešeňovej narazili na bronzový poklad. Po príchode Kürtiho na miesto, riaditeľ lomu podal správu, že toho dňa v horných častiach bane odstraňovali robotníci zo skál hlinu, pričom asi cca 30 cm pod povrchom narazili na bronzové predmety. Nálezisko sa rozprestiera asi 300 krokov od kaplnky nachádzajúcej sa na vŕšku. Ide o bronzové sekerky s tuľajkami, kosáky, ihlice, nôž, špirálovitý kruh, a ďalšie predmety (Kürti 1930a, 182).
Vedeli ste, že bronzový poklad z kameňolomu v Bešeňovej nájdený v roku 1930, vypublikovaný v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti z roku 1930 kreslili Alojz Fellegi a Martin Benka (Kürti 1930b, s. 9)? Originály mali byť uložené v Liptovskom múzeu, no v súčasnosti sa v zbierkach nenachádzajú (Furman 2016, 58)
1934 – 3. apríla v travertínovom lome v Bešeňovej bol rozrušený pravdepodobne žiarový hrob lužickej k. Pochádza z neho miskovitá šálka s odlomeným uškom, neúplná dvojkónická nádobka s výčnelkami a zlomok bronzovej ihlice z ružicovou hlavicou (Budinský-Krička 1949).
1951 – 9. marca robotník O. Janičina našiel na III. úseku kameňolomu v Bešeňovej malú profilovanú šálku s uškom, zdobenú kanelúrami, z obdobia badenskej k. Počas archeologického prieskumu lokality v roku 1953 nález získal J. Bárta. Okrem šálky získal aj fragment pravdepodobne femuru diluviálneho cicavca, ktorý bol nájdený v nižších vrstvách lomu (Bárta 1952; Furman 2016, 366).
1956 – 22. mája V. Budinský-Krička spolu s I. Houdekom vykonali obhliadku kameňolomu v Bešeňovej. Podnetom bolo hlásenie riaditeľa LM v Ružomberku J. Pavlíka o nových nálezoch. Na viacerých miestach kameňolomu, z dvoch tretín vyťaženého, sa nachádzali kultúrne vrstvy s keramikou badenskej k., zuhoľnatené vrstvy vegetatívneho rázu a zvieracie kosti. Majster lomu J. Kapina odovzdal archeológom kamenné drvidlo, pazúrikový nástroj a kamennú sekerku – predmety, ktoré počas ťažobných prác zachránil (Budinský-Krička 1956a).
1961 – AÚ SAV realizoval krátky archeologický výskum v travertínovom lome v Bešeňovej vyvolaný sústavným narúšaním významnej lokality známej už v 19. stor. Siedmimi sondami sa síce konkrétne praveké objekty nezachytili, preskúmala sa však kultúrna vrstva s keramikou badenskej k., so štiepanou industriou z obsidiánu, pazúrika, rádiolaritu a iných silicitov (Lichardus 1962, 849–855).