| 1611 | podľa vizitácie superintendenta Eliáša Lányiho patril Bobrov k farnosti v Trstenej (Kavuljak 1955, s. 54-55) |
| 1619 | sa Bubrow počíta medzi vaôasko dediny; je v ňom šoltýstvo a 6 valaských sedliakov (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1664 | vydali zámockí úradníci s potvrdením Štefana Tökölyiho, pána Oravského hradu, veľmi obšírne hraničné listiny, napísané starou slovenčinou, označujúce hranicu od Zubrohlavy. Zaujímavé sú v nej topografické názvy: o.i. aj niže vrchoviny na kamenný vršek, na kterem jest výkruta a pri nej kopec udelaný (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1677 | malo Buobrowo 6 sedliackych usadlostí a 22 šoltýskych rodín, z ktorých 4 boli poverené riadiť dedinu a vyberať dávky; ostatní platia za oslobodenie od robôt po 1 toliari (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1686 | sa tu obrábali len 2,75 rale (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1715 | tu bolo už 52 gazdov (asi 260 ľudí) (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1728 | mal Bobrov dva mlyny, močaristú, málo úrodnú pôdu, z poľnohospodárskych produktov sa nedalo vyžiť, a tak si živobytie uľahčovali “obchodom s volmi a s tkaninami po rozličných župách kráľovstva (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1732 | postavil prvý mangeľ v Bobrove Eliáš Zajmus, prišelec. Do roku 1822 vrzástol ich počet na 9 (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1742 | dňa 12. júna prosili Bobrovci direktora zámku Juraja Erdödyho, aby im dovolil na obecnom pozemku postaviť kaplnku a cmiter, lebo vraj pre množstvo ľudu je ťažko pochovávať mŕtvoly až pri námestovskom chráme (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1753 | dokončili v Bobrove stavbu kostola bez veže, pre 1200 ľudí (Kavuljak 1955, s. 55) |
| 1788 – 1797 | pristavili ku kostolu vežu a kostol rozšírili (Kavuljak 1955, s. 55-56) |
| 1777 | obyvatelia Bobrova udávajú, že “obchodujú tkaninami (plátnom) na Dolnej Zemi a takto sa živia” (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1778 | tu bolo 984 ľudí na 10 raliach, okrem toho 2 zemianske rodiny bez kuriálneho pozemku (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1811 | slávna plátenícka rodina Kompanik už mala mangeľ aj farbiareň v Bobrove (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1818 | sa stal Bobrov mestečkom. Cisár František I “povyšuje 31. júla 1818 pod č. 9263 osadu Bobrov na mesto a povoľuje jej štvrťročné trhy – prostredníctvom župana Jozefa Erdödyho. Listina vydaná Matejom Stankovičom, správcom registratúry kráľ. archívu, bola uverejnená r. 1819 na župnom zhromaždení, ktoré sa konali 30.III. v Kubíne (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1828 | tu bolo 181 domov a 1571 ľudí. V tom čase sa tu zakladali farbiarne na farbenie plátna (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1833 | Kompaníkovci vystavali prvú z dvoch kaplniek – pri kostole (bočná kaplnka sv. Hrobu). Druhú postavil r. 1834 Ondrej Kompanik na vršku, kde teraz stojí kalvária (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1837 | je v Bobrove dobrý kameňolom, v chotári sa nachádza nepoužívané kamenné uhlie. Farbiari tu majú svoj cech. Kupčia najmä po Bulharsku, Moldavsku a na Kryme. Sú tu vodné mlyny, kameňolomy a uhoľné bane (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1849 – 1867 | je Bobrov sídlom politického okresu (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1870 | tu bolo 237 domov a 1520 ľudí (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1889 | blesk zbúral na vršku stojacú kaplnku (Kavuljak 1955, s. 56) |
| 1890 – 1893 | na mieste zbúranej kaplnky dal spišský kanonik Štefan Koštialik postaviť kalváriu na 20 000 zl., ktorú otvorili a posvätili r. 1894 (Kavuljak 1955, s. 56) |