Iľanovská Poludnica – Závažná Poruba

Poludnica má dvojitý plochý vrchol cez ktorý prechádzajú bralnaté stupne. Najvýraznejší z nich je Zadná Poludnica, asi o 30 m prevýšená nad Prednou, severnejšou Poludnicou. Početné pieskovcové platne sa nachádzajú v páse terénnej vlny paralelnej so svahom a ohraničujú plochu s rozmermi cca 70 x 70 x 80 m. Ide pravdepodobne o zvyšok valu, ktorý vychádza zo skalného svahu na severnej hrane predného vrcholu. Len na jednom mieste je zachovaný valový násyp v podobe plastickej vyvýšeniny. Poloha pôvodne nejavila stopy po opevnení, avšak po erózii svahu bolo možné zdokumentovať čelnú plentu s pieskovcovými platňami. V strednej časti predného vrcholu, popri západnom opevnení sa nachádza veľká koncentrácia žulových okruhliakov. Výskyt tvrdého žulového materiálu v takej vysokej polohe si nemožno vysvetliť inak ako tým, že bol človekom transportovaný na miesto z okolia Závažnej Poruby a Váhu. Na tejto svahovitej ploche neďaleko predpokladaného priebehu valu, v náznaku sídliskovej vrstvy s mocnosťou 10–15 cm, ležalo 100 až 150 takýchto okruhliakov. Je to najvyššie položené slovenské refúgium (Furman, 2016)

O Iľanovskej Poludnici Matej Bel píše:

„Hora, ktorá výškou vyniká takmer nad všetky ostatné, sa volá Veľká Poludnica preto, lebo leží necelú jednu uhorskú míľu od mestečka Svätý Mikuláš smerom na poludnie, čiže na juh. Hra prírody rozmiestnila a navzájom pospájala skaly na jej vrchole tak čarovne, že pripomínajú hrad. Po porážke Bela IV. pri rieke Slanej naozaj poskytovala množstvu ľudí útočisko pred nájazdmi a drancovaním Tatárov. Horu pokrýva borovicový les; borovice sú veľmi vysoké, ako keby boli umelo vysadené.“ (Bel 2014,  81)

 

Hrebeň Končitý – Závažná Poruba

Lokalita sa nachádza na ostrom hrebeni Končitý medzi vrchmi Bodová a Iľanovská Poludnica. Ide o plošinu s rozmermi cca 20 x 20 m, so stopami umelého opevnenia. Z juhu ho ohraničovala kolmá skalná stena, od severu strmý svah a z východu skalný stupeň s pieskovcovými blokmi, čo je pravdepodobne zvyšok umelého opevnenia. Zrejme to bola predsunutá (Furman, 2016).

 

Bodová – Závažná Poruba

Podľa Volka-Starohorského ide o „pevnôstku“ s dochovaným valom a s rozmermi cca 300 x 200 m, s orientáciou SZ–JV. Zaujímavosťou lokality je prítomnosť rôznorodých hornín, ktoré sú dokladom antropogénnej činnosti. A. Droppa uvádza, že južný okraj plošiny s rozmermi 200 x 150 m ohraničuje morfologicky výrazný kamenný val dosahujúci výšku 1,5 až 2 m. Tiahne sa od východu na západ v dĺžke 200 m. J. Eisner v areáli na severozápadnej strane hradiska vykopal mazanicu v hĺbke 40 cm (Furman, 2016).

 

Ján Volko-Starohorský o Bodovej píše:

„Opevnenie Bodovej posiaľ bolo úplne neznáme a nebolo posiaľ ani v literatúre spomínané. Ľud pri Bodovej bývajúci nič o ňom nevie, ani žiadna rozprávka sa o ňom neudržala, čo môžeme menovite tomu pripisovať, že je to miesto stranou a obďaleč ležiace a v páde zalesnenia úplne nenápadné. Ľudia len toľko vedia o Bodovej, že „tam býval salaš a chodievajú sa ta ovce pasť.“ (Volko-Starohorský 1928–1929, 58)

 

2001 – 14. júla AÚ SAV Nitra zrealizoval pod vedením K. Pietu prieskum refugiálnych sídlisk v polohe Končitý a Poludnica v masíve Iľanovskej Poludnice v k. ú. Závažná Poruba s cieľom zistiť rozsah osídlenej plochy a získať materiál, ktorý by mohol spresniť časové postavenie jednotlivých nálezísk. Okrem drobných úlomkov keramiky a početných žulových okruhliakov sa na Poludnici našla bronzová ihlica a železný plech. Stopy opevnenia dokladajú pieskovcové platne a kvádre, ktoré na miesto museli byť transportované. Potvrdili sa stopy po požiari (na sekundárne prepálenej keramike) a našli sa aj prvé militáriá (Pieta 2001b).