1230 Najstaršia správa, ktorá sa vzťahuje na územný majetok Východnej je v darovacej listine kráľa Ondreja II., keď ho daroval Beuchovi, Hauchovi a Polkovi (Uličný 2014, s. 223)
1273 Je pravdepodobné, že okolo tohto roku sa tu začali usádzať prví obyvatelia a dedina dostala názov podľa staršieho názvu lúky Východná, na ktorej vznikla (Uličný 2014, s. 224)
koniec 13. stor., príp. zač. 14. stor. Vzhľadom na zemepisnú polohu a pôvod Važca aj Štrby možno usúdiť, že Východnú založiť šoltýs s poddanými podľa zákupného, nemeckého práva (Uličný 2014, s. 224)
15. stor. Od tohto obdobia bola Východná trvalou súčasťou panstva Hrádok (Uličný 2014, s. 224)
15. stor. Tunajší, pôvodne gotický kostol zasvätený sv. Štefanovi vznikol v tomto období, Východná tvorila samostatnú farnosť (Uličný 2014, s. 224)
15. – 16. stor. Je pravdepodobné, že v tomto období sa tu prechodne slúžili bohoslužby podľa pravoslávneho obradu (Uličný 2014, s. 225)
16. stor. Vo Východnej bolo rozšírené ovčiarstvo (Uličný 2014, s. 224)
1792 Evanjelici si postavili tzv. tolerančný kostol (Uličný 2014, s. 225)
1600 Vo Východnej stálo 40 poddanských domov a mlyn, ktorý tiež svedčí o pestovaní obilnín, sídlisko dopĺňal kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 225)
koniec 16. stor. Východná bola veľkou dedinou, rozsahom však menšia ako susedný Važec alebo Štrba, okrem rodiny miestneho farára tu žilo výlučne poddanské, valaské obyvateľstvo (Uličný 2014, s. 225)
1770 Hospodárilo v obci 142 poddanských domácností (Uličný 2014, s. 225)
zač. 19. stor. Vo Východnej sa začali usadzovať aj ojedinelé zemianske rodiny (Uličný 2014, s. 226)
1828 Vo Východnej jestvovalo 177 obývaných domov, v ktorých žilo 1510 dospelých obyvateľov, 1219 evanjelikov a 291 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 226)
prvá pol. 19. stor. Východná bola veľkou dedinou s poddanským, zemianskym obyvateľstvom aj s osadenstvom dvoch fár a pošty (Uličný 2014, s. 226)
1828 V tamojších dvoch domoch trvalo žilo 15 dospelých obyvateľov (Uličný 2014, s. 226)