| 1269 | Najstaršia spoľahlivá správa o važeckom územnom majetku, kráľ Belo IV. daroval šľachticovi Bohumírovi rozsiahle územie aj Važeckého potoka (Uličný 2014, s. 212) |
| 1273 | Kráľ Ladislav IV. potvrdil túto donáciu a súčasne povolil, že tunajší obyvatelia budú odvádzať celý desiatok miestnemu farárovi, čím dal podnet k výstavbe miestneho kostola a ku vzniku važeckej farnosti (Uličný 2014, s. 212) |
| 70. r. 13. stor. | Vznik Važca spadá do tohto obdobia (Uličný 2014, s. 212) |
| 1286 | Najstaršia správa o jestvujúcom Važci (Uličný 2014, s. 212) |
| 1306 | Výstavbu kostola povolil spišský prepošt, pôvodným patrónom kostola bol sv. Anton pustovník (Uličný 2014, s. 212) |
| 1783 | Važeckí evanjelici si mohli postaviť tzv. tolerančný kostol (Uličný 2014, s. 212) |
| 1600 | Vo Važci stálo 53 obývaných poddanských domov, ďalších 19 bolo opustených a spustošených kráľovským vojskom, boli tu majerské budovy, kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 212) |
| koniec 16. stor. | Važec bol veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 213) |
| Zač. 18. stor. | Važec bol veľkou dedinou, vtedy najväčšou v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 213) |
| 1771 | Vo Važci hospodárilo vyše 140 poddanských domácností, v dedine bol aj mlyn, zemepánmi boli zemania Svätojánskovci a Bánovci (Uličný 2014, s. 213) |
| 1828 | Vo Važci bolo 197 obývaných domov, v ktorých žilo 2093 dospelých obyvateľov, 1886 evanjelikov, 179 rímskokatolíkov a 28 židov (Uličný 2014, s. 213) |
| 1828 | Západne od Važca vtedy jestvovala osada Belanské, v ktorej bol prícestný zájazdový hostinec a dva domy s 15 dospelými obyvateľmi (Uličný 2014, s. 213) |
| prvá pol. 19. stor. | Važec bol veľkou dedinou v Liptovskej stolici s najväčším počtom obyvateľstva, žilo tam poddanské, slobodnícke obyvateľstvo aj osadenstvá dvoch fár (Uličný 2014, s. 213) |
| 18. stor. | Važecké šindle boli tradične považované za najlepšie v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 213) |