Podtureň-Bašta, Varta, Velínok

Tri archeologické náleziská – Bašta, Varta a Velínok predstavovali v minulosti komplex opevnení obranného charakteru predovšetkým z 1. stor. pred n. l. Mohutné kamenné múry s vežou na Velínku, tri mohutné priekopy spájajúce hradisko s opevnením na Varte spolu s predsunutým opevnením na Bašte tvorili obranný systém, ktorý zdá sa nemá u nás nateraz priamu paralelu.

Bohužiaľ, výstavbou diaľnice D1 bolo takmer celé hradisko Velínok a väčšia časť hrádku Bašta zničené. Vzniknutá situácia sa stala hlavným dôvodom pre vyňatie týchto lokalít z ústredného zoznamu pamiatkového fondu ku dňu 1. 1. 1988. Nenávratné zničenie časti našej histórie by nás malo preto o to viac zaväzovať, aby sme prispeli k akémusi zadosťučineniu za poškodenie kultúrneho dedičstva.

Súčasné využitie lokality – vybudované odpočívadlo priamo na Velínku s nádherným výhľadom na Baštu – je ideálnou možnosťou prezentácie lokality v turistickom ruchu. Snahou miestnej samosprávy v spolupráci s archeologickou obcou by mal byť projekt na vybudovanie náznakovej rekonštrukcie časti opevnenia Velínku, či Bašty a zrealizovanie systematického výskumu na ešte dochovanej časti hrádku Bašta a Velínok s využitím doterajších poznatkov o lokalitách, prípadne prepojenie obidvoch lokalít a vytvorenie trojdimenzionálneho modelu hradiska/hrádku. Možnosti sú viaceré. Myslíme si, že týmto spôsobom by sme mohli aspoň čiastočne učiniť zadosť barbarskému zničeniu unikátneho systému opevnení, ktoré nemalo obdobu nielen na Liptove, ale, možno povedať, ani v stredoeurópskom priestore.

Jedinečnosť lokality si zaslúži osobitnú prezentáciu s pohľadom dvoch hlavných aktérov ich čiastočnej záchrany – V. Hanuliaka a K. Pietu.

V. Hanuliak, vtedajší archeológ LM v Ružomberku a realizátor výskumu o opevneniach v Podturni a výstavbe diaľnice D1 píše:

„V okolí obce Podtureň upútavali už od dávna pozornosť pozostatky starých opevnení, a tiež nálezy na okolitých poliach. V 19. storočí ich opísali amatérski archeológovia B. Majláth (1874) a J. Neudeck (1880). Posledne menovaný rozpoznal v teréne tri, v neveľkej vzdialenosti od seba ležiace hradiská nazývané „Varta“, „Velínok“ a „Bašta“. Do pozornosti odborníkov sa neskôr dostali až v súvislosti so stavbou diaľnice, ktorá hrozila porušiť niektorú z uvedených pamiatok. Preto LM v Ružomberku a AÚ SAV Nitra začal roku 1972 prieskum opisovanej oblasti. Na základe výsledkov prieskumu a sondáží sa potvrdilo, že S od obce Podtureň sa skutočne nachádza komplex hradísk a neopevnených sídlisk, ktoré patria do 1. stor. n. l. Veľmi dôležitým zistením boli nálezy slovanskej keramiky z 8.–11. storočia ako prvé doklady slovanskej kolonizácie horného Liptova v tomto období.

Projekty trasy diaľnice D1 v úseku Liptovský Ján – Liptovský Hrádok sa v rokoch 1972 až 1974 viackrát zmenili. Žiadna zo schválených trás však výraznejšie archeologické objekty neohrozovala, preto tu väčší archeologický výskum zahájený nebol.

Ďalšia zmena projektu na jeseň 1974 sa však priamo dotýkala najlepšie zachovaného pravekého opevnenia na vrchu Velínok, kde bolo potrebné okamžite realizovať záchranný výskum. Situáciu popri nepriaznivom ročnom období a nedostatku pracovných síl tiež skomplikovala skutočnosť, že na vrchu Bašta bola obnovená ťažba kameňa, ktorá zničila ďalšiu významnú pamiatku – pozostatky vežovitej pevnôstky z 11.–14. stor.

V decembri 1974 bola odhumusovaná plocha medzi hradiskami Velínok a Varta s chotárnym názvom „Fľak pod Vartou“. Tu bol 21. apríla 1975 zahájený záchranný výskum, ktorý prevádzal AÚ SAV Nitra v spolupráci s LM v Ružomberku.

Pretože zemné práce na diaľnici a súčasne i ťažba v kameňolome prebiehali rýchlym tempom, musel výskum predovšetkým odkrývať a dokumentovať tie nálezy, ktoré boli bezprostredne ohrozené. Výskum v polohe „Fľak pod Vartou“ postupne odkryl tri rozsiahle priekopy pretínajúce východné predpolie hradísk Varta a Velínok. Priekopy mali šikmé steny a hrotité dno. Dôležitým zistením boli stopy dláždenej cesty, ktorú sa nám podarilo zachytiť v blízkosti priekopy.

Už bolo spomenuté, že výskum na kopci Bašta bol vyvolaný intenzívnou ťažbou kameňa, ktorú napriek zákazom zo strany MNV Podtureň a ONV Liptovský Mikuláš prevádzalo JRD Liptovský Ondrej. Zo stredovekého hrádku zostala výskumu k dispozícii len jeho obvodová priekopa. Nálezy z jej zásypu potvrdili, že toto opevnenie bolo vybudované niekedy v 11. stor. a zaniklo v 14. stor. Podarilo sa tiež odkryť zvyšky dreveného premostenia priekopy, ktoré predstavuje pôvodný vstup do hrádku. Od zvyškov mostu sa dala sledovať okruhliakmi vydláždená cesta, ktorá schádzala z temena kopca na jeho úpätie. Pod dlažbou cesty boli odkryté pozostatky ohňom zničených obydlí s nálezmi, ktoré potvrdzujú, že lokalita bola obývaná v dobe budovania obranných zariadení na Velínku a Varte v období 1. stor. pred Kr. a 1. stor. n. l.

Na hradisku Velínok sa terénne práce zamerali na priestor brány, kde boli už pri sondážnom prieskume zistené kamenné múry. Ľahšie prístupná SV časť hradiska bola opevnená lícovaným múrom z vápencových kvádrov kladených na hlinenú maltu. Kamenná konštrukcia bola spevnená drevenými stlpmi, po ktorých sa zachovali stopy v podobe medzier v murive, zriedkavejšie i zvyšky zuhoľnateného dreva. Výskum na Velínku prebiehal až do zničenia lokality v dňoch 27.–29. 10. 1975.“

V závere správy V. Hanuliak uvádza:

„V okolí obce Podtreň sa pri stavbe diaľnice v priebehu roku 1975 zničil unikátny systém včasnohistorických opevnení z 1. stor. pred Kr. Napriek krátkosti času a ďalším objektívnym príčinám, ktoré terénny výskum hatili, mohol AÚ SAV Nitra a LM v Ružomberku previesť aspoň najnutnejšie výkopové a dokumentačné práce, ktoré dnes už nenávratne stratené pamiatky zachovali pre ich vedecké a publicistické vyhodnotenie.

Je však na škodu celej našej spoločnosti, že vedecky cenné a esteticky efektné pozostatky kamenných fortifikácií na Velínku ako i ostatné významné pamiatky mohli byť zachránené a po vhodnej úprave sprístupnené verejnosti. Hlavná turistická trasa našej republiky je tým ochudobnená o jedinečnú atrakciu.

Je preto potrebné aby spolupráca AÚ SAV ako koordinátora archeologickej vedecko-výskumnej činnosti na Slovensku a investorskými a dodávateľskými stavebnými podnikmi bola postavená na kvalitatívne vyššiu úroveň, ktorá by pri zachovaní ekonomických aspektov umožnila dôkladný výskum a v prípade potreby i záchranu pamiatok, ktoré sú hmotným svedectvom bohatej a starobylej histórie našej vlasti a nášho národa. Bohužiaľ v prípade Podturne boli naše možnosti využité len čiastočne.“ (Hanuliak 1975b, s. 5)

K. Pieta, ako realizátor výskumu za AÚ SAV Nitra na toto obdobie spomína s ťažkým srdcom aj dnes:

„Pôvodne boli tri varianty trasy diaľnice, z ktorých dve obchádzajú systém opevnení. Zo strany archeológov sa realizovalo veľké pamiatkarské ťaženie, že sa to zničí výstavbou a nakoniec sa uzhodlo, že sa vyberie variant, ktorý bude lokalitu obchádzať. Bez toho, aby nám niekto niečo oznámil, zrazu sa zistilo, že sa tam bagruje. Nakoniec vybrali tretí variant nerešpektujúci názory archeológov. Nikto nevedel, kto to rozhodol, všetci sa usmievali. Potom nás tam trpeli. Robili sme čo sme mohli, no je to veľmi chabo preskúmané. Na Velínku sa našlo opevnenie s úžasnými konštrukciami, ktoré vyhodili do vzduchu. Odvtedy som takéto opevnenie nikde nevidel. Pred samotným odstrelom sa vymedzila zóna, do ktorej bol zákaz vstupu, ja som sa v jednej jame ukryl a podarilo sa mi zachytiť moment keď nastal odstrel. Neodpustil som si a dal som tú fotku do knihy.ˮ (pozri Pieta 2008b, s. 364, F 19)