Bodice (k. ú. Pavčina Lehota/Demänovská Dolina)
Hradisko objavili pracovníci Múzea Slovenského krasu v roku 1954. Lokalita sa nachádza na severovýchodnej časti vápencového vrchu Siná a vytvára asi 100 m dlhú plošinu, sklonenú smerom na juh. Jediný možný vstup je po úzkom hrebeni z obce Pavčina Lehota cez vstupnú bránu.
Z východnej a severovýchodnej strany uzatvára jasne čitateľný val. Na severovýchodnom temene valu možno vo vývrate stromu pozorovať veľké pieskovcové platne, z časti so stopami po prepálení. Ide o nasucho kladenú kamennú plentu valu. Okolo valu sa našli veľké žulové balvany.
Sondážnym výskumom A. Droppu sa okrem žulových balvanov a okruhliakov preukázal aj výskyt črepov, ktoré podľa V. Budinského-Kričku pochádzajú z lužickej kultúry.
Osídlenie polohy dokladá aj pravdepodobne vykopaná studňa, hlboká približne 14 m s umelým násypom okolo otvoru, nachádzajúca sa južne od kóty 1438. Povrchovým prieskumom v rokoch 2015 a 2016, spojeným s prieskumom detektorom kovov, boli zistené viaceré železné predmety, medzi ktorými sa vyníma hrot oštepu. Zlomky keramiky zastupuje nezdobený, prevažne hrubostenný keramický materiál, ktorý možno priradiť do obdobia predpúchovského horizontu.
V súbore sa vyskytujú aj sekundárne silno prepálené črepy. Zaujímavosťou tejto lokality sú drobné žulové okruhliaky, tzv. projektily koncentrujúce sa pri vstupnej bráne do hradiska. Jeden takýto žulový okruhliak bol nájdený približne 500 m východne od lokality na hrebeni smerujúcom k hradisku. Nepochybne ide o doklad obrany obyvateľov refúgia voči nepriateľovi. Prepálené pieskovcové platne a sekundárne prepálená keramika svedčia pravdepodobne o neúspešnosti tejto obrany.
Lazisko – Žiarec
Lokalita predstavuje jeden zo severných výbežkov vápencového masívu Sinej, v súčasnosti z časti využívaný na rekreačné účely (bobová dráha). Správy o nálezoch z tejto lokality sú neurčité.
Pavčina Lehota – Zámček
Lokalita Zámček je situovaná na severozápadnom výbežku vrchu Opáleniská (1143,4 m n. m.), ktorý je súčasťou horského masívu Siná. Ako prvý ho do literatúry uviedol J. Mihalik, ktorý spozoroval aj stopy po nádrži (cisterne) s priemerom 3 m. Hrádok má nepravidelný, obdĺžnikovitý tvar s rozmermi cca 70 x 40 m a rozlohou 0,58 ha. Archeologický výskum z roku 1977 preukázal najstarší horizont osídlenia z d. laténskej – púchovskej k. Zisťovacím rezom obrannej priekopy bola získaná keramika z 13. stor.