Vznikli zlúčením osád Nižný Malatín, Stredný Malatín a Vyšný Malatín (Uličný 2014, s. 148)
9. – 10. stor. V dolnej časti údolia Malatínčanky našli archeológovia zvyšky po ohnisku a zlomky keramiky (Uličný 2014, s. 148)
1268 Najstaršia písomná správa o území údolia Malatínčanky, kedy kráľ Belo IV. daroval Markušovi a jeho synovi Mikulášovi nepomenovaný majetok vhodný nielen pre ich obydlie, ale aj kostol (Uličný 2014, s. 148)
1270 Ďalšia správa o malatínskom údolí, podľa ktorej bol malatínsky potok východnou hranicou ľupčianskeho chotára (Uličný 2014, s. 148)
1341 Najstaršia správa o Malatínoch (Uličný 2014, s. 148)
druhá pol. 14. stor. Vznikol Stredný Malatín, pravdepodobne najmenší (Uličný 2014, s. 149)
15. a 16. stor. Nižný, Sttredný a Vyšný Malatín patrili nepretržite zemanom Batisovcom, Demkovcom a príbuzným Lačníkovcom, mali tu svoje kúrie, pričom Batisovci trvalo bývali v Nižnom Malatíne (Uličný 2014, s. 149)
16. stor. Malatínski zemania postupne zaberali poddanskú pôdu a v Malatínoch neboli sedliacke domácnosti, ba koncom 16. stor. ani želiarske (Uličný 2014, s. 149)
1580 V Nižnom Malatíne bolo osem kúrií, v Strednom boli dve kúrie a vo Vyšnom Malatíne osem kúrií (Uličný 2014, s. 149)
koniec 16. stor. Stredný Malatín načas zanikol (Uličný 2014, s. 149)
17. – 19. stor. V Malatínoch bývali zemania (Uličný 2014, s. 149)
druhá pol. 17. stor. Od tohto obdobia bývali v Malatínoch aj poddanské rodiny (Uličný 2014, s. 149)
18. stor. a prvá pol. 19. stor. V Malatínoch žili nepretržite tamojší zemania, v Nižnom Malatíne 10 zemianskych rodov v ôsmich kúriách, v Strednom Malatíne 6 rodín v šiestich kúriách, vo Vyšnom Malatíne 6 rodín v troch kúriách (Uličný 2014, s. 150)
1828 V troch malatínskych sídliskových častiach jestvovalo 49 obývaných domov, v ktorých žilo 494 dospelých obyvateľov, 251 rímskokatolíkov a 243 evanjelikov (Uličný 2014, s. 150)
prvá pol. 19. stor. Malatíny boli stredne veľkou dedinou s výlučne zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 150)