| 14. stor. | Obec Ľubeľa vznikla zlúčením dedín Kráľovská Ľubeľa a Zemianska Ľubeľa v roku 1924, ktoré jestvovali ako samostatné dediny od 14. stor. v dôsledku zmien vlastníkov tamojších majetkov (Uličný 2014, s. 139) |
| 1262 | Potok Ľubeľa sa spomína v listine Bela IV. v súvislosti s darovaním poľa ležiaceho vo východnej časti údolia potoka, aj v listine z roku 1269 pri darovaní a ohraničení majetku ležiaceho takisto východne od potoka (Uličný 2014, s. 139) |
| 1278 | Najstaršia priama správa o dedine Ľubeľa, keď kráľ Ladislav IV. daroval Jánovi Gallikovi malú časť majetku, táto listina dokazuje, že Ľubeľa bola majetkom kráľa (Uličný 2014, s. 139) |
| pred 11. stor. | Názov Ľubeľa pochádza z osobného či rodového mena Ľubeľa, tieto poznatky ako aj vývoj osídlenia v najbližšom okolí vedú k predpokladu, že Ľubeľa jestvovala pred 11. stor. a patrila k starobylým slovenským dedinám v Liptove, v ktorých sa vyvíjali a zanikli vzťahy rodovej spoločnosti (Uličný 2014, s. 140) |
| 9. – 11. stor. | Je pravdepodobné, že obyvatelia Ľubele zanechali sídlisko a keramiku na terase nad priľahlým brehom Váhu (Uličný 2014, s. 140) |
| 13. – 14. stor. | Najstaršou časťou ľubelského sídliska je nepochybne tá časť, ktorí pomenúvali Kráľovská Lehota (Uličný 2014, s. 140) |
| 1339 | Šľachtic Štefan daroval daroval kostolu Svätej Alžbety, ktorý dal postaviť, územný majetok ležiaci pri kostole (Uličný 2014, s. 140) |
| 14. – 15. stor. | Časť Ľubele a príslušné majetky patrili uhorskému kráľovi nepretržite aj v tomto období ako majetková súčasť panstvu hradu Liptov (Uličný 2014, s. 140) |
| tretia tretina 15. stor. | Po zániku hradu Liptov bola majetkovou súčasťou hradu Likava (Uličný 2014, s. 140) |
| druhá pol. 16. stor. | Ľubeľa patrila zemanom Palúdzkovcom (Uličný 2014, s. 140) |
| 16. stor. | Kráľovská Ľubeľa bola samostatnou obcou s vlastným richtárom, katastrom a názvom (Uličný 2014, s. 140) |
| 1600 | Kráľovská Ľubeľa mala trinásť zväčša želiarskych domov, staviská dvoch majerov, ale aj devätnásť opustených poddanských domov, resp. usadlostí (Uličný 2014, s. 140) |
| 1717 | Banskí podnikatelia začali zriaďovať v horách tamojšieho chotára bane, v ktorých baníci neskôr ťažili strieborné a antimónové rudy (Uličný 2014, s. 141) |
| druhá štvrtina 18. stor. | Dedina sa výrazne zväčšovala (Uličný 2014, s. 141) |
| 18. stor. a prvá pol. 19. stor. | Zemepáni Kráľovskej Ľubele boli zemianske rodiny Revický, Rakovský, Oško aj iné, ktoré tam mali kúrie (Uličný 2014, s. 141) |
| 1828 | V Kráľovskej Ľubeli jestvovalo 75 obývaných domov, v ktorých žilo 601 dospelých obyvateľov, 563 rímskokatolíkov, 25 evanjelikov a 13 židov (Uličný 2014, s. 141) |
| 13. a zač. 14. stor. | Časť Ľubele a jej majetku získali postupne zemania, ktorým patrili aj blízke Kľačany, získali ho od kráľa Karola I. výmenou za majetok Likava (Uličný 2014, s. 141) |
| 1584 | Nachádzali sa tu dve kúrie (Uličný 2014, s. 141) |
| 17. a 18. stor. | Bývali tu aj iné zemianske rodiny. Zemianska Ľubeľa tvorila samostatnú obec, mala osobitný názov, vlastného richtára a samostatný chotár(Uličný 2014, s. 141) |
| 1600 | V Zemianskej Ľubeli stálo 15 sedliackych a želiarskych domov, ale aj dve zemianske kúrie, v jej susedstve bol aj kostol a fara (Uličný 2014, s. 141-142) |
| 1771 | Hospodárilo tu okolo 40 sedliackych domácností (Uličný 2014, s. 142) |
| 18. stor. a prvá pol. 19. stor. | Tamojšie majetky patrili jednej-dvom rodinám rodu Detrich (Uličný 2014, s. 142) |
| 1828 | V Zemianskej Ľubeli stálo 51 obývaných domov, v ktorých žilo 444 dospelých obyvateľov, 431 rímskokatolíkov, 11 evanjelikov a 2 židia (Uličný 2014, s. 142) |
| prvá pol. 19. stor. | Zemianska Ľubeľa bola stredne veľkou dedinou, mala poddanské a zemianske obyvateľstvo a bola menšou dedinou ako susedná Kráľovská Ľubeľa (Uličný 2014, s. 142) |