Realizované archeologické aktivity:
1913 – Miestny obyvateľ János Kricskó Budveszely z Kráľovskej Ľubele (dnes Ľubeľa, okr. Liptovský Mikuláš) poslal do MNM v Budapešti solidus cisára Gratiana (367–383). Tu si ho však neponechali. O niečo neskôr, v roku 1917, majiteľ pôdy a zeman z Ľubele M. Erdős poslal do MNM odtlačok mince. Z neho bolo zrejmé, že menovaný vlastnil Gratianov solidus. Žiaľ, ani táto minca v múzeu neostala. Erdős uviedol že, údajne spolu s viacerými inými, mince vyoral neznámy sedliacky chlapec. Ten si ale vzal iba jednu mincu a ostatné naspäť zaoral (Prohászka 2011, s. 31).
1972 – 28. septembra AÚ SAV Nitra pod vedením A. Točíka a H. Bublovej, v rámci prieskumu miest zaniknutej ťažby medenej rudy v Liptove, uskutočnili prieskum obce Ľubeľa, o ktorej sa v literatúre konštatuje, že sa v nej dobývala meď. Za Liptovskými Kľačanmi sa pri kóte 738,0 rozdvojuje terén na Kľačiansku a Ľubeľskú dolinu. Ľubeľská dolina sa tiahne pozdĺž Ľubeľského potoka. Ako autori prieskumu uvádzajú, „početné haldy a rôzne priehlbne sa nachádzajú po oboch stranách potoka. Zrejme buldozérom bola pred krátkym časom, asi pri úprave cesty rozhrnutá silná vrstva s mimoriadne početnými črepmi a fragmentmi nádob technickej keramiky, viacerými silne žiarom zdeformovanými. Početné fragmenty keramiky obsahujú zliatinu antimónu. Nádoby sa používali pri tavení a skúšaní rudy“ (Bublová/Točík 1973). Zaniknuté taviace pece na antimón a množstvo technickej keramiky objavil zamestnanec KPÚ Žilina pri obhliadke stavby v Krížskej doline v k. ú. obce Dúbrava (pozri rok 2014).
1985 – 26. júna Z. Tomo zistil na poliach ležiacich južne od vtedajších štátnych majetkov v obci Ľubeľa výskyt keramických črepov datovaných pravdepodobne do 15. stor. Na týchto poliach sa nachádzali i väčšie kamene, na základe čoho možno predpokladať v týchto miestach zaniknutú stredovekú osadu. Lokalitu ohraničuje z východu potok Kľačianka, zo západu štátna cesta Liptovské Vlachy – Liptovské Kľačany a z juhu intravilán obce (Tomo 1985).