Liptovský Trnovec – poloha Hrádok
Bližšie neskúmané a nedefinované nálezisko. Z lokality pochádzajú keramické nálezy získané katolíckymi kňazom Š. Šmálikom, ktoré by mali byť uložený v LM v Ružomberku. J. Mihalik uvádza, že ešte nedávno viditeľné stopy po kruhových valoch sú vplyvom orby už nepozorovateľné. Z nálezov uvádza okrem črepov tiež zlomky mlynských kameňov. J. Bárta zaraďuje hrádok pri Trnovci do obdobia eneolitu – badenskej kultúry. Rovnako spomína nález bronzového palcátu a záveskov z doby bronzovej. Priamo na najvyššej polohe hrádku sa nachádzajú hromady kameňov, zväčša pieskovcov. Ide o pozostatok poľnohospodárskej činnosti z minulosti, kedy si ľudia svoje políčka takto čistili od kameňov. Je pravdepodobné, že tieto kamene boli pôvodne súčasťou opevnenia, ktoré spomína Mihalik. Údajne z východného svahu polohy Hrádok pochádza bronzová plastika v tvare koníka nájdená náhodne pri obrábaní pôdy.
Liptovský Trnovec – poloha Priehonisko
V katastri obce Liptovský Trnovec, v polohe Priehonisko, nazývané tiež Konislavy sa nachádzajú mohyly, z ktorých jedna, zvaná Kotlíček začala byť prekopávaná občanmi Trnovca už v roku 1968. AÚ SAV Nitra pod vedením K. Pietu následne ešte v tom istom roku vykonal na mieste krátky záchranný výskum. Počas neho sa odkryla časť kamenného prstenca a plášťa, ako aj kamenná skrinka s urnou v strede násypu, ktorá však bola pred jej preskúmaním zničená vykrádačmi. V plášti mohylového zásypu sa nachádzali jednotlivé, bezpochyby mladšie žiarové jamové hroby s halštatskou keramikou. Centrálny hrob mohyly Kotlíček a pravdepodobne aj ďalšie mimoriadne veľké mohylové násypy patria zrejme lužickej k. z neskorej d. bronzovej.
Liptovský Trnovec – poloha Opálenica
Lokalita bola prvýkrát povrchovo preskúmaná pracovníkmi AÚ SAV Nitra v roku 2007. Počas prieskumu a zamerania lokality na kóte 950 v Liptovské Matiašovcach došlo k náhodnému stretnutiu s istým hubárom, ktorý polohu poznal pod názvom Koloseum. Pomenovanie vzniklo pravdepodobne vďaka oválnemu, valom uzavretému areálu. Ide o skalný severozápadný výbežok masívu Opálenice s ideálnym výhľadom na celú Liptovskú kotlinu. Skalný ostroh so sklonom na západ a s ťažko dostupnými svahmi sa nachádza na odbočke zo širokej cesty do masívu Západných Tatier. Lokalita sa nachádza v strategicky veľmi výhodnej polohe, ktorá ju predurčovala k vybudovaniu strážneho objektu. Podľa autorov prieskumu by mohlo ísť o akési útočisko nad starou furmanskou cestou z Liptova cez Tatranský masív. Druhé vojenské mapovanie túto teóriu podporuje. Problémom pri zaradení polohy medzi archeologické náleziská je takmer úplná absencia archeologického materiálu. Prieskum detektorom kovov priniesol nálezy železných klincov a jedného šidla. Do budúcnosti je preto potrebné prieskum polohy opakovať s cieľom získať datovateľný archeologický materiál a pochopiť jej význam v minulosti.
1952 – 18. októbra V. Uhlár objavil lužické sídlisko v blízkosti vŕšku Konislava. Nachádzalo sa na lúkach na kopčeku nazývanom Na Kotlíčku, v k. ú. Liptovský Trnovec. Objavené bolo pri upravovaní ciest do podhorských lúk (Uhlár 1952b).
1953 – J. Bárta napísal správu, že do Múzea slovenského krasu sa dostala lichobežníkovitá hladená kamenná sekerka zo šedobieleho rohovca (rozmery: dĺ. 129 mm, šírka tyla 25 mm, šírka ostria 52 mm a maximálna hrúbka 32 mm). Daroval ju p. Babka, ktorý ju našiel pri kopaní zemiakov v polohe Hrádok, k. ú. Liptovský Trnovec (pozri rok 1937). J. Bárta nález datuje do eneolitu, do badenskej k. (Bárta 1953c). V. Budinský-Krička v správe z 30. decembra 1943 uvádza, že Múzeum slovenského krasu má z lokality Hrádok z Liptovského Trnovca pazúrikovú čepeľovú industriu a veľkú retušovanú kamennú sekerku. Všetky predmety datuje do eneolitu (Budinský-Krička 1943a).
1968 – Evanjelický farár z Liptovského Trnovca začal so žiakmi prekopávať mohylu v polohe Priehonisko-Pod Konislavi v k. ú. obce Liptovský Trnovec. AÚ SAV Nitra pod vedením K. Pietu následne na tom mieste realizoval archeologický výskum v júni a septembri toho roku. V mohyle s priemerom približne 20 m a výškou 2 až 2,3 m bol odkrytý obvodový kamenný veniec a v strede kamenná skrinka s popolnicou obsahujúcou nedohorené kosti bronzové ihlice a ďalšie bronzové ozdoby (Pieta 1970, 118; Slivka 1975a, 52).
1995 – 1. júna na podnet starostu obce Liptovský Trnovec Ing. J. Záborského a miestneho občana Ing. D. Babku AÚ SAV Nitra, pod vedením K. Pietu uskutočnil obhliadku polohy Špígle. Tá leží na severovýchod od stredu obce v blízkosti cintorína a južne od kopca Hrádok v plytkej dolinke popri novodobom odvodňovacom kanáli, ktorý bol vykopaný v súvislosti so stavbou priehrady. Na povrchu ornice sa nachádzalo množstvo zlomkov stredovekej a novovekej keramiky, mazanice, želiez a trosky. Pozornosť si zaslúžia hlavne kusy bronzoviny v podobe šošovkovitých výliatkov dokladajúce spracovanie bronzu v minulosti. Najstaršia nájdená keramika bola datovaná do 15. až 16. stor. P. Novák priniesol ukázať bronzovú plastiku v tvare hlavičky koňa, nájdenú pri poľných prácach na východnom svahu vrchu Hrádok, ktorá by mohla byť súčasťou ozdobného ukončenia nejakého predmetu, azda rukoväte šable. Ing. D. Babka rozprával o viacerých starožitnostiach. Spomínal zvyšky hutníckych zariadení, ktoré vraj vidno pri vodopáde v bočnej vetve Suchej doliny povyše Pod Meštrovej (Pieta 1996b).
2005 – V auguste pracovníci AÚ SAV Nitra, pod vedením L. Benedikovej a K. Pietu, lokalizovali tri dávnejšie známe mohylové útvary v k. ú. Liptovský Trnovec (Kotlíček, Bubon, Kontroverzia) a objavili ďalšie štyri, pričom tri z nich je možné za mohyly považovať len s rezervou (Benediková 2005e).
2008 – V dňoch 22. októbra až 14. novembra bol realizovaný záchranný archeologický výskum AÚ SAV Nitra, pod vedením J. Beljaka, v polohe Ravence, v k. ú. obce Liptovský Trnovec. Výskumom sa podarilo preskúmať časť osady z d. bronzovej, ktorá bola osídlená počas dlhšieho obdobia (16.–11. stor. pred n. l.), pravdepodobne kontinuálne. Okrem veľkého množstva keramiky a mazanice bol v jednej sídliskovej jame nájdený bronzový náramok (Beljak/Przybyła 2011, 61–63).