1286 | Pôvodný názov dediny Svätý Peter bol nepochybne odvodený od duchovného patróna tamojšieho kostola, zasväteného sv. Petrovi , údaj z roku 1286 nepriamo dokazuje, že kostol už stál (Uličný 2014, s. 133) |
11. až 12. stor. | Výstavbu kostola možno predpokladať v tomto období, jeho poloha svedčí o tom, že bol postavený medzi dedinami Jamník a Dovalovo ako spoločný kostol pre vtedajších obyvateľov tých dedín (Uličný 2014, s. 133) |
1286 | Listina kráľa Ladislava IV. dokazuje existenciu dediny ešte pred týmto rokom (Uličný 2014, s. 133) |
11. – 12. stor. | Svätý Peter bol sídlom farnosti (Uličný 2014, s. 133) |
1363 | Zemianski vlastníci tejto dediny získali od kráľa Ľudovíta I. právo konania trhu, na základe čoho sa Svätý Peter ekonomicky vyvíjal ako zemepánske mestečko (Uličný 2014, s. 133) |
1399 | V polovici augusta sa zdržal dva dni vo Svätom Petre kráľ Žigmund so svojim sprievodom, keď prechádzal Liptovom (Uličný 2014, s. 133) |
1472 | Svätý Peter po spustošení vojskom poľského kráľa Kazimíra zanikal (Uličný 2014, s. 133) |
1474 – 1488 | Sídlisko dokázateľne neexistovalo (Uličný 2014, s. 133) |
zač. 16. stor. | Došlo k obnoveniu sídliska, vybudovali ho obyvatelia na zákupnom práve spolu so šoltýsom (Uličný 2014, s. 133) |
16. – 17. stor. | Dedina patrila zemanom z Podturne (Uličný 2014, s. 133) |
1600 | Stálo tu tridsať obývaných sedliackych a želiarskych domov, jeden opustený, mlyn, majerské budovy, kostol a škola (Uličný 2014, s. 134) |
koniec 16. stor. | Svätý Peter patril k stredne veľkým dedinským sídliskám s poddanským a farským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 134) |
18. stor. | Zemepánmi obce boli zemianske rodiny rodov Podturňanský a Svätojánsky (Uličný 2014, s. 134) |
prvá pol. 19. stor. | Zemepánmi bolo zemepánmi až 17 rodín rodov Vitáliš a Lehocký (Uličný 2014, s. 134) |
1828 | V dedine jestvovalo 62 obývaných domov, v ktorých žilo 520 dospelých obyvateľov, z nich 493 evanjelikov a 27 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 134) |
prvá pol. 19. stor. | Svätý Peter bol stredne veľkou dedinou s tradične poddanským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 134) |