1299 | Pôvodné sídlisko Liptovského Mikuláša vzniklo okolo kostola sv. Mikuláša, o ktorom je najstarší písomný doklad z roku 1299, kostol vtedy však už jestvoval a mal aj vežu (Uličný 2014, s. 129) |
11. až 12. stor. | Ranogotický kostol však nebol prvým kostolom na tomto mieste, pod jeho základmi sa nachádzajú časti základov staršieho kostola, ale aj ľudské kostry, čiže tam jestvoval románsky kostol a okolo neho radové pohrebisko (Uličný 2014, s. 129) |
1286 | Najstaršia priama písomná správa o Liptovskom Mikuláši, kedy kráľ Ladislav IV. povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Andreja, synov Serafína (Uličný 2014, s. 129) |
15. stor. | Potomkovia a dediči Serafína si dali postaviť rozsiahlu opevnenú kúriu, resp. kaštieľ (Uličný 2014, s. 129) |
pol. 14. stor. | Šľachtic Pongrác získal od kráľa Ľudovíta I. povolenie konať v Mikuláši trh (Uličný 2014, s. 129) |
pol. 14. stor. | Konanie týždenného trhu bolo ekonomickým základom ďalšieho vývinu Svätého Mikuláša ako mestečka (Uličný 2014, s. 130) |
1632 – 1637 | V svätomikulášskej farnosti pôsobil Juraj Tranovský, autor prvého evanjelického spevníka (Uličný 2014, s. 130) |
pol. 18. stor. | V mestečku pôsobila skupina mníchov jezuitov, pre ktorých erár postavil kláštor na susednom vrbickom poli (Uličný 2014, s. 130) |
1773 | Kráľovná Mária Terézia rád jezuitov zrušila, a tak jezuiti kláštor a mestečko Svätý Mikuláš opustili (Uličný 2014, s. 130) |
1783 – 1785 | Svätomikulášski evanjelici spolu s vrbickými a evanjelikmi zo susedných dedín si postavili vlastný, tzv. tolerančný kostol, hneď aj faru a školu, avšak vo vrbickom chotári (Uličný 2014, s. 130) |
zač. 16. stor. | V Mikuláši sa nepravidelne od tohto obdobia konávali zhromaždenia liptovskej šľachty (Uličný 2014, s. 130) |
18. stor. | Od tohto obdobia sa v stoličnom dome pravidelne konali jej zhromaždenia, takže mestečko Svätý Mikuláš bolo administratívnym sídlom Liptovskej stolice (Uličný 2014, s. 130) |
17. – 19. stor. | V mestečku Svätý mikuláš jestvovalo postupne 10 cechov, v ktorých boli združení majstri tovariši trinástich remesiel (Uličný 2014, s. 130) |
1600 | Stálo tu 39 obývaných domov roľníkov, želiarov a remeselníkov a ďalších päť bolo opustených, sídlisko dopĺňali dva hostince, mlyn, kúria Pongrácovcov, kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 130) |
zač. 18. stor. | Svätý Mikuláš bol malým liptovským mestečkom, ale postupne sa zväčšoval počet jeho obyvateľov, domácností a domov (Uličný 2014, s. 131) |
1828 | V mestečku Svätý Mikuláš bolo 112 obývaných domov, v ktorých žilo 1708 dospelých obyvateľov, z toho 704 evanjelikov, 203 rímskokatolíkov a 801 židov (Uličný 2014, s. 131) |
prvá pol. 19. stor. | Svätý Mikuláš bol stredne veľkým mestečkom v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 131) |