Liptovský Hrádok-Skalka
Hradská hora je členená viacerými vápencovými masívmi na menšie celky. Okrajová, západná časť Hradskej hory sa nazýva Skalka. Od začiatku existencie vodného hradu bola jeho súčasťou ako strážna veža. Polohu Skalka z troch strán obopína skalný masív. Štvrtá, prístupová strana bola oddelená od ostatných častí hrotitou priekopou.
Miesto, na ktorom bola vybudovaná veža, má necelých 10 m2. Poloha i malá manévrovacia plocha prezrádzajú, že veža mala výlučne strážnu funkciu. Zvyšky vlastnej veže sa podľa V. Hanuliaka už nedali zistiť. Obranná priekopa obopínajúca vežu z južnej strany bola vyhĺbená do vápencového masívu.
Opevnenie chránilo križovatku ciest miestneho významu v Liptovskom Hrádku alebo bolo akousi predsunutou pozorovateľňou hrádkov v Podturni a Liptovskom Jáne. V zásype priekopy sa podarilo nájsť keramiku z 14.–15. stor.
Liptovský Hrádok/Liptovský Ján-Vyslavec
Lokalita sa nachádza južne od toku Váh medzi vrchmi Zápač a Kaštielske lazy. Je to oválna vyvýšenina s valom kruhového pôdorysu, ktorú zameral a opísal už J. Neudeck v roku 1872. Spomína i nález bronzového meča. Polohu tvoria dva vrchy, oddelené plytkou dolinkou. Opevnenie areálu je v súčasnosti nezreteľné a na mnohých miestach nie je isté, či ide o fortifikáciu. Neisté sú aj vstupy do hradiska.
Realizované archeologické aktivity:
2003 – 26. júla K. Pieta uskutočnil obhliadku hradiska Vislavce na rozhraní katastrov Liptovský Hrádok a Liptovský Ján na základe správ o nálezoch vo vývratoch polomu, kde sa nachádzalo údajne veľa keramiky a kamenné žarnovy. Obhliadkou sa získal nepočetný súbor nevýraznej keramiky, niekoľko drobných železných a bronzových predmetov a súbor charakteristických okruhliakov, ktoré sa požívali ako projektily na obranu pred nepriateľom (Pieta 2008c).