| 1256 |
Najstaršia písomná správa o Liptovskej Sielnici (Uličný 2014, s. 108) |
| 13. stor. |
Pred týmto obdobím patrilo k sielnickému majetku celé územie doliny Sielničanky, je zrejmé, že Sielnica bola najstaršia spomedzi susedných dedín (Uličný 2014, s. 108) |
| druhá pol. 13., zač. 14. stor. |
Sielnica bola kráľovským majetkom v tomto období a aj neskôr (Uličný 2014, s. 108) |
| 14. stor. |
Vlastníci hradu Liptov, prípadne správcovia tohto panstva zaviedli v Sielnici vyberanie mýta hoci správa o sielnickom mýte je až z roku 1469 (Uličný 2014, s. 109) |
| koniec 15. stor. |
Sielnica bola majetkovou súčasťou panstva Likava, predtým panstva Liptov (Uličný 2014, s. 108) |
| 1463 |
Sielničanom sa podarilo získať práva mešťanov (Uličný 2014, s. 108) |
| 1433 |
Kráľ Žigmund dal v Sielnici postaviť drevený kostolík zasvätený Všetkým svätým (Uličný 2014, s. 108) |
| 16. stor. |
Bol tu dom správcu majera a hospodárske budovy, mlyn s pílou, kostol, fara, škola a špitál, ubytovňa pre chudobných, opustených a chorých 1600 (Uličný 2014, s. 110) |
| 1600 |
V Sielnici stálo 22 domov roľníkov a remeselníkov, pričom ďalších deväť bolo opustených (Uličný 2014, s. 110) |
| 17. – 18. stor. |
Pri kostole bola drevená zvonica dokázateľne ešte v tomto období (Uličný 2014, s. 108) |
| 1783 |
Evanjelici si mohli postaviť vlastný kostol (Uličný 2014, s. 109) |
| 1764 |
V Sielnici žilo až 104 meštianskych domácností, zakrátko, pravdepodobne v dôsledku požiaru takmer všetky domácnosti schudobneli (Uličný 2014, s. 110) |
| 1770 |
V dedine bolo iba 11 hospodársky súcich domácností (Uličný 2014, s. 110) |
| 1828 |
V Sielnici jestvovalo 146 obývaných domov, v ktorých žilo 1183 dospelých mešťanov, z nich 992 evanjelikov, 180 rímskokatolíkov a 11 židov (Uličný 2014, s. 110) |
| prvá pol. 19. stor. |
Sielnica bola stredne veľkým mestečkom v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 110) |
| 70. r. 20. stor. |
Obec zanikla pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara (Uličný 2014, s. 107) |
