1263 | Územie, na ktorom vznikla dedina bolo majetkom šľachtica Bohumíra a jeho potomkov, vtedy to bolo zväčša zalesnené územie bez sídliska (Uličný 2014, s. 106) |
1377 | Najstaršia správa o už existujúcej Liptovskej Porúbke (Uličný 2014, s. 106) |
14. – 16. stor. | V písomnostiach z tohto obdobia sa vyskytuje jej prvý názov Križanova Poruba, čo svedčí o tom, že dedina vznikla na vyrúbanom, vyklčovanom lese (Poruba) a že jej vznik inicioval istý Križan, pravdepodobne vo funckii šoltýsa (Uličný 2014, s. 106) |
16. stor. | Názov Porúbka sa vyvinul až v tomto období, aby sa ním odlíšila Liptovská Porúbka od inej dediny, patriacej tým istým zemanom zo Svätého Jána, teda od Závažnej Poruby (Uličný 2014, s. 106) |
1600 | V Porúbke stálo 41 poddanských domov, ale aj mlyn, okrem rodiny šoltýsa mala len poddanských obyvateľov (Uličný 2014, s. 107) |
14. – 15. stor. | Pravdepodobne od tohto obdobia jestvoval v dedine drevený kostolík, modlitebňa, o ktorom sú priame doklady od roku 1694, kedy pri ňom bola aj drevená zvonica s dvoma zvonmi (Uličný 2014, s. 106) |
17. stor. | V dedine ešte pôsobil šoltýs (Uličný 2014, s. 106) |
1771 | V dedine hospodárilo 64 poddanských domácností, venovali sa roľníctvu, povozníctvu, baníctvu, drevorubačstvu alebo pltníctvu (Uličný 2014, s. 107) |
koniec 18. stor. | Šľachtici Svätojánskovci tu zriadili školu (Uličný 2014, s. 107) |
19. stor. | Zemepáni Svätojánskovci vlastnili dedinu od jej vzniku až do 19. stor, rovnako aj kostol a zvonica trvali aj v 19. stor. (Uličný 2014, s. 106) |
1828 | V Porúbke jestvovalo 91 obývaných domov, v ktorých žilo 1285 dospelých obyvateľov, z nich bolo 1267 evanjelikov, 11 židov a 7 rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 107) |
1828 | Pri Liptovskej Porúbke jestvovala osada Šmýkanec so zájazdným hostincom, v ktorej boli okolo roku 1828 dva domy a žilo tam 11 dospelých obyvateľov (Uličný 2014, s. 107) |
prvá pol. 19. stor. | Porúbka bola stredne veľkou až veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom, súčasťou dediny bol aj vodný mlyn v chotárnej časti Lúčka (Uličný 2014, s. 107) |