Lazisko-Pavlova lúka
Do odbornej literatúry lokalitu podrobne opísal J. Mihalik. Definoval ju ako signalizačná stanica Pavlova lúka, avšak bez datovacieho materiálu. Uvádzame celý opis lokality podľa J. Mihalika:
„Tento ostroh Nízkych Tatier sa tlačí do Liptovskej kotliny. Od S je vymedzený strmými a skoro vertikálnymi skalami. Smerom na J mierne klesá od vrchu Uplaz, ktorý tvorí jeho pozadie a ktorý je vysoký 1030 m. Na konci ostrohu sa nachádza umelo vytvorený vŕšok v tvare zrezaného kužeľa, ktorý má výšku 8 m. Pri jeho Z časti v tvare polkruhu sa ťahá v dĺžke 43 stôp priekopa (e), ktorá je hlboká 80 cm. Obidva konce priekopy končia pri strmých svahoch. Vrchol a boky tohto vŕšku sú pokryté hrubou vrstvou na červeno spálenej zeminy, čo považujeme za doklady častých a silných ohňov a myslíme si, že tu bola signalizačná stanica. Pomocou ohňa odtiaľ mohli komunikovať s okolitými pravekými hradiskami, na ktoré odtiaľ dovidieť. Smerom na V sa nachádza hradisko Zámček Lehotsky, o niečo ďalej Ostrý Roháč, smerom na S Hradek nad obcou Jalovec, smerom na SZ Havranek v obci Vlachy, Baráthegy (vrch Mních), smerom na Z (pri obci Lazisko) Žjarec a Margitin vŕšok v Kľačianskom údolí (pri obci Liptovské Kľačany).“
V zbierkach SMOPaJ Liptovský Mikuláš sa nachádza halštatský črep, ktorý pochádza údajne z Pavlovej lúky. V. Hanuliak v roku 1981 počas sondážneho výskumu v strede obrannej priekopy získal keramické nálezy vytáčané na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu. Zväčša ide o sivohnedú a tehlovočervenú keramiku na niektorých sú stopami po žltozelenej glazúre na vnútornej strane. Realizátor výskumu materiál datoval do obdobia 15.–16. stor.
V roku 1930 J. Kürti a A. Opluštil realizovali v troch dňoch, od 5. do 7. júla, archeologické vykopávky na troch miestach: na Rohačke, na Žiare pri Lazisku a na Pavlovej lúke pri Pavčinej Lehote (Kürti 1930b, s. 6). Kým k prvým dvom lokalitám J. Kürti uvádza bohaté nálezy, o výsledku a Pavlovej lúke sa nezmieňuje. V ďalšom texte však uvádza, že „v múzeu pod zvláštnymi príklopmi vystavili nálezy z Vyšných Matiašoviec, Rohačky, Svätej Mary, Prosieckeho Hrádku, Prosieckeho Vyvierania, Laziska a Pavlovej Lúky.“
Lazisko-Žiarec
Lokalita predstavuje jeden zo severných výbežkov vápencového masívu Sinej, v súčasnosti z časti využívaný na rekreačné účely (bobová dráha). Správy o nálezoch z tejto lokality sú neurčité.
Lazisko-Zvon
Valom opevnená časť bralnatého hrebeňa s bránou na východnej strane pod vrcholom s rozlohou 1,4 ha. Opevnenie je pravdepodobne z konca praveku. Pri vale neďaleko brány bola zachytená dláždená cesta a obydlie v podobe dvojpriestorovej stavby s rozmermi 5 x 4 m kombinovanej, zrubovej a stĺpovej konštrukcie. Na svahovitej vnútornej ploche hrádku sú výrazné terasovité úpravy z konca doby rímskej, pravdepodobne pozostatky obydlí. Pri severozápadnom úpätí kopca je doložené nevýrazné praveké osídlenie. Na lokalite sa zachytili doklady kováčskej výroby (polotovary výrobkov a železná troska), množstvo železných predmetov, okrem iných aj poľnohospodárske náradie, nástroje na kovanie a pre spracovanie dreva. Vysoký počet železných predmetov a zachovaná keramika z obydlí so stopami po požiari svedčí o náhlom zániku tohto sídliska.
Realizované archeologické aktivity:
1987 – V auguste prebehol pod vedením K. Pietu archeologický výskum na novoobjavenom hradisku Zvon v obci Lazisko (pozri lokalitu 13). Išlo dovtedy o neznámu a nepreskúmanú lokalitu, ktorá priniesla pomerne bohatý archeologický materiál. Osídlená bola v niekoľkých etapách od d. halštatskej až do sťahovania národov (Pieta 1987).