| 1256 | Najstaršia správa vzťahujúca sa na územie Kvačian, kráľ Belo IV. daroval Andrejovi, banskobystrickému richtárovi les a polia, ale bez sídliska, majetok vtedy nebol konkrétne pomenovaný (Uličný 2014, s. 86) |
| 1379 | Keď kráľ Ľudovít I. daroval en istý majetok zemanovi Dávidovi, vtedy ho už zapísali pod názvom Kvačany, ale určite existovali už pred týmto rokom (Uličný 2014, s. 86) |
| zač. 14. stor. | V Kvačanoch je kostol, ktorého najstaršie gotické časti boli postavené údajne začiatkom 14. stor., avšak v správach o kostoloch zo 14. stor. sa tunajší kostol nevyskytuje, preto nemožno vylúčiť, že vznikol až v 15. stor. (Uličný 2014, s. 87) |
| 16. stor. | Najstaršie správy o tunajšom farárovi a kostole, kostol bol zasvätený sv. Kataríne (Uličný 2014, s. 87) |
| pol. 16. stor. | Kostol upravili v renesančnom slohu, pristavili vežu a opevnili múrom (Uličný 2014, s. 87) |
| pol. 13. stor. | Kvačany boli majetkom zemanov (Uličný 2014, s. 87) |
| 15. stor. | Zemania tu mali kúrie a názov Kvačian používali v prídomku, od druhej pol. 15. stor. patrili Liptaiovcom a koncom 16. stor. Usaľovcom (Uličný 2014, s. 87) |
| 1600 | Stálo tu 17 obývaných poddanských domov, ďalších šesť vyhorelo a štyri boli opustené, okrem majerských budov tu bol aj kostol, fara a škola (Uličný 2014, s. 87) |
| koniec 16. stor. a 17. stor. | Kvačany boli stredne veľkou dedinou s poddanským, zemianskym a farským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 87) |
| 1771 | V Kvačanoch hospodárilo 52 poddanských domácností (Uličný 2014, s. 87) |
| 1828 | Kvačany mali 59 obývaných domov, v ktorých žilo 509 dospelých obyvateľov, z nich 501 bolo rímskokatolíkov a 8 evanjelikov (Uličný 2014, s. 87) |
| prvá pol. 19. stor. | Kvačany boli stredne veľkou dedinou s tradične poddanským, ale aj farským obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 87) |