Kvačany-Dlhá lúka-Hrádková
Skalnatý, z dvoch strán neprístupný vápencový hrebeň na Hrádkovej zaberal asi 0,18 ha a bol zo strany stúpajúceho hrebeňa prehradený vysokým, pravdepodobne nasypaným valom. Výskyt pieskovcových kvádrov a platní v prednej časti naznačuje existenciu kvalitne vybudovanej čelnej plenty z tohto stavebného materiálu. Vstup do areálu viedol medzi okrajom valu a skalnou stenou vrcholovej plošiny alebo od juhu. Zaujímavosťou tejto lokality je okrem stôp osídlenia len v období púchovskej kultúry aj zachytené terasovité sídlisko Chopce pri úpätí kopca so zdrojom vody, odkiaľ vedie zreteľne sa črtajúca cesta na hradisko. Najstarší horizont osídlenia patrí d. kamennej, čo dokladá kamenná klinovitá sekerka na sídlisku Chopce. Silexový úštep sa našiel aj pri výskume na Hrádkovej. Zatiaľ však chýba súdobá keramika.
O stopách po pohanskom hrade v Kvačanoch-Dlhej Lúke sa dozvedáme z pera V. Majlátha už v roku 1876. Na Pravekej archeologickej mape Liptovskej župy (môžete si ju pozrieť v kapitole „Objavovanie dávnej minulosti Liptova“) nachádzame tieto informácie: 30. júla 1873 V. Majláth objavuje v Kvačanoch-Dlhej Lúke na vrchu nad starým kaštieľom stopy „pohanského hradu“, z ktorého črepy a bronzové predmety sa nachádzajú v Ondrášovskom múzeu (Majláth 1876). Bohužiaľ, nálezy z Majláthovej zbierky sú stratené a ani na kresbách z pozostalosti Majlátha nie sú zobrazené nálezy z Kvačian.
1873 – 30. júla V. Majláth našiel v Kvačanoch-Dlhej Lúke na vrchu nad starým kaštieľom stopy „pohanského hradu“, z ktorého črepy a bronzové predmety sa nachádzajú v Ondrášovskom múzeu (Majláth 1876).
1972 – Na podnet A. Kunu z Dlhej Lúky, učiteľa v Kvačanoch, K. Pieta realizuje osemdňový záchranný archeologický výskum v dolomitovom lome západne od Kvačian. Výskumom sa podarilo zachrániť väčšiu časť rozsiahleho objektu, ktorý poskytol dovtedy najväčšiu kolekciu keramiky z uzavretého nálezového celku z obdobia konca d. laténskej. Popri maľovanej keramike sa našla železná spona, železné nástroje, téglik na odlievanie bronzu a železný oštep (Pieta 1973). Okrem archeologických nálezov z výskumu pochádza zaujímavý paleobotanický materiál, ktorý dokladá prítomnosť uhlíkov buka lesného, liesky obyčajnej, topoľa, javora, borovice, smreku a tisu obyčajného (Hajnalová 1978). Z bohatého osteologického materiálu, je zaujímavé, že okrem hovädzieho dobytka, ošípanej, ovce a kozy sú zastúpené kosti koňa, psa a vtákov (Ambros 1981).