Jalovec – Hrádok
V. Budinský-Krička lokalitu nazýva Zámčisko. Nezistil na nej zvyšky opevnenia a osídlenia. Podľa neho túto lokalitu pravdepodobne opisovali J. Mihalik, J. Eisner a V. Uhlár pod názvom Hrádok. Podľa Mihalika je toto nálezisko polohou, keramickými nálezmi a ohniskami podobné Rohačke. Bárta uvádza z hrádku pri Jalovci nález bronzových sošiek a spôn.
Vojtech Majláth o Jalovci v roku 1871 píše:
„Cez leto v minulom roku ma upozornil môj priateľ Árpád Kiszely, že nejaký mešťan z Liptovského Mikuláša ponúkal mu na predaj nejakú starú hodnotnú sponu s poznámkou, že keď sa mu to nepodarí predať za pár dní tak to pošle do múzea v Prahe. Tak som rýchlo napísal tomu mešťanovi, aby mi poslal tú sponu na prezretie, a nech mi napíše aj cenu za ktorú ju chce predať. Bola to spona, ktorú uvádzam na priloženom obrázku pod číslom 1.
Bronzová spona je vyhotovená spolu s ihlou z jedného kusu. Je to barbarská – keltská spona zriedkavého tvaru a krásy. Tak som sa začal zaujímať aj o nálezisko tejto spony. Majiteľ spony mi hovoril, že pred pár rokmi kúpil túto sponu od zlatníka Petra Czupru, ktorý ju získal od jedného podomového obchodníka ešte pred 22 rokmi, ktorý vtedy býval v Jalovci. Po dlhom pátraní som našiel tohto obchodníka, ktorý sponu spoznal a povedal, že u neho sa to dlho povaľovalo spolu s inými starými nepotrebnými predmetmi, ktoré potom ešte pred 16-18 rokmi v rozdrvenom stave horko ťažko veľmi lacno predal jednému mediarovi. Tieto predmety kúpil od miestnych sedliakov, keď ešte býval v Jalovci, ktorí v tom období našli veľa vetchých medených predmetov niekde v lese pri potoku Jalovec, v tej doline, cez ktorú chodili do Haliča (dnes Poľsko), on však nepoznal presné nálezisko a ani teraz ho nepozná.
Tak som sa teda vybral do Jalovca. Tam veľa ľudí si spomenulo na ten nález a ako dôkaz sa našlo aj veľa ďalších zabudnutých predmetov na povalách a v komorách. Podarilo sa mi pozbierať 25 bronzových predmetov, ktoré zrejme predstavujú len zlomok z pôvodného nálezu. Miesto nálezu však už nevedeli ukázať a nespomínajú si už ani na nálezové okolnosti.
Nálezy, ktoré som označil číslami 2, 3, 4, 5 sú obyčajné nákrčníky. Číslo 6 je špirálovitý kotúč, bol azda súčasťou spony. Na obrázku 7 je znázornený náramok, zachovalo sa 9 kusov. Pod číslom 8 sa nachádza jeden tenký, okrúhly na okrajoch vrúbkovaný predmet v strede s dierou, ktorého účel nepoznám. Azda to bola súčasť konského postroja. Číslo 9 je neznámy predmet lievikového tvaru zdobený deviatimi kruhmi. Takýto predmet som ešte nevidel, pripomína mi najskôr vrchol prilby, ale takýto typ vôbec nepoznám. Na kresbe 10 sa nachádza dýka v tvare trstinového listu, ktorý sa podobá na švajčiarske nálezy a u nás sa veľmi nevyskytuje. Jazýček rukoväte bol na okrajoch pripevnený dvomi klincami. Číslo 11 je čepeľ noža. Číslo 12 je hrot šípu z čistej červenej medi má zvláštny tvar, aký sa u nás veľmi nevyskytuje. Podobné sa našli v škandinávskych a dánskych mokradiach. Pod číslom 13 sa nachádza bronzová zvieracia figúrka. Azda to má byť koník. Je vyhotovený veľmi primitívne a tak, že sa dal nasadiť na nejaký iný predmet. K týmto predmetom patrí ešte aj jedno dláto s tuľajkou a tri bronzové predmety (dva sú akoby figúrky Irisa a Osirisa). Tretí predmet je kultovým predmetom Mithrovho kultu – bronzová tyč na jednom konci so zvieratkom – azda zajacom v ležiacej polohe a na druhom konci je kanopa (?).
Myslím si, že dolina smerom na sever od Jalovca tiež slúžila ako jedna z ciest, cez ktorú postupovali keltské kmene smerom od juhu na sever, alebo následne severné kmene postupovali cez ňu smerom na juh. Túto moju teóriu podporuje aj nález pohrebiska z doby bronzovej v Ondrášovej v minulom roku, ktoré sa nachádza od vchodu do spomínanej doliny vo vzdialenosti na pol hodiny.
Patina na nájdených predmetoch je rôzna, nachádza sa na nich šesť rôznych typov patiny. Myslím si, že predmety s rôznymi patinami boli nájdené na rôznych miestach v spomínanej doline. Dýka aj hrot šípu sú z čistej červenej medi.
Zo všetkých mnou zozbieraných predmetov 18 kusov slúžilo ako šperky, tri ako zbrane, jeden ako predmet v domácnosti, a tri boli kultovými predmetmi. Z toho vyplýva, že väčšina predmetov neslúžila ako predmety dennej potreby. Aj preto si myslím, že všetky predmety boli keltského pôvodu, lebo je známe, že Germáni boli jednoduchý a skromný národ, kým Kelti mali radi luxus. Stále som o tom presvedčený, že mnou zozbierané a skúmané predmety predstavujú len malú časť z pôvodne nájdených predmetov. Aj to je možné, že v spomínanej doline sa ešte skrýva veľa významných nálezísk.“ (Majláth 1871e, 23–34)