Hybe – poloha Vechtárová
Na polohu Vachtárová upozornil KPÚ v Žiline v roku 2015 F. Bizub z Kráľovej Lehoty. Podľa jeho opisu sa mali na severozápadnom výbežku tiahleho hrebeňa Vachtárovej nachádzať tri cisterny na vodu. Terénnou obhliadkou a prieskumom miesta vhodného pre vybudovanie „stredovekej strážnej veže“ pomocou detektoru kovov sa nepodarilo s jednoznačnou istotou potvrdiť stopy opevnenia, hoci antropogénne zásahy v lesnom poraste sú viditeľné. Fragment železného nožíka a starší nález kopije môže svedčiť o využití tejto strategickej polohy na obranné účely. Tvar kopije s krátkym listom a dlhou tuľajkou je častý v období sťahovania národov, výnimočne aj v d. laténskej. Názov Vachtárová je dedičstvom po nemeckých kolonistoch, ktorí ponemčili viaceré vtedajšie hony obce Hybe (Vachtárová = Stráže, Ziert = Žiar). Na základe strategickej polohy lokality na križovatke historických ciest, príznačnosti názvu a nálezu železnej kopije možno oprávnene predpokladať využitie polohy pre potreby kontroly územia (Furman 2016, 84).
1869 – V júli v chotári obce Hybe, pod krížom na vrchu Ziert bol nájdený hrniec plný strieborných mincí. Do rúk V. Majlátha sa dostalo 261 kusov, z toho 225 bolo uhorských denárov a 36 poľských razieb. Z uhorských platidiel sa v poklade nachádzali mince Ferdinanda I. (1526–1564), Maximiliána II. (1563–1576), Rudolfa II. (1576–1608) a Mateja II. (1608–1619; pozri: Majláth 1870c, 272, 273).
2000 – Na horskom hrebeni Vachtárovej v k. ú. obce Hybe, približne oproti železničnej stanici Kráľova lehota v k. ú. obce Hybe, bola okolo tohto roku nájdená železná kopija. Rozmery kopije: celková dĺžka 28 cm, z toho hrot 8 cm dlhý a až 3,5 cm široký, šesťhranný driek 16 cm dlhý a 1–1,3 cm široký a násada 4 cm dlhá a 1,6 cm široká. V dutine násady boli pozostatky drevenej časti kopije, otvor a klinec v ňom. Kopiju údajne nálezca odovzdal zhruba pred piatimi rokmi (teda okolo roku 2010, pozn. autorov) do SNM v Martine. V tomto múzeu sa však žiaden takýto nález nenachádza (Furman 2016, 352).
2006 – 13. októbra P. Erhardt našiel pri výkopových prácach okolo r. k. Kostola Všetkých svätých v obci Hybe poklad 203 strieborných mincí z obdobia 17. a začiatku 18. stor., teda obdobia protihabsburgských povstaní v Uhorsku. Mince boli uložené v hlinenej nádobe, prekrytej kamennou platničkou. Nález obsahoval uhorské, moravské, rakúske, korutánske, štajerské, tirolské, brandenburské, nemecké, poľské a sliezske razby, väčšinou rôznych násobkov grajciarov (Furman/Soják/Hunka 2007, 269–272; Furman 2016, 370).