| 1689 | Najstaršia správa o Hutách (už však jestvovala) – vtedy zemania Keberičovci, vlastniaci dedinu Dlhá Lúka, protestovali proti zemanom Jóbovcom z Prosieka, že títo neoprávnene vlastnia a ich poddaní užívajú územné majetky, ležiace medzi Hutami a Kvačanmi (Uličný 2014, s. 66) |
| prvá pol. 17. stor. | Začiatky sklenárskej činnosti hutníkov a založenie sídliska možno predpokladať už v tomto období (Uličný 2014, s. 66) |
| koniec 17. stor. | Od tohto obdobia niet správ, že hutníčili, avšak jestvujú doklady, že roľníčili (Uličný 2014, s. 66) |
| koniec 18. stor. | Ich reč v tomto období považovali za poľsko-slovenské, teda goralské nárečie (Uličný 2014, s. 66) |
| 1770 | Starosta a prísažní okrem iného vypovedali, že viacerí muži podomovo v iných dedinách predávali sklo, ktoré však inde, nevedno kde, kupovali (Uličný 2014, s. 66) |
| 18. stor. | Zemepáni dediny boli šľachtici Dvornikovičovci a Abafiovci, súčasťou dediny bol aj mlyn (Uličný 2014, s. 66) |
| 1787 | Obyvatelia si postavili drevený kostol, ktorý bol zasvätený sv. Martinovi, obyvateľov však pribúdalo a malý kostol nestačil (Uličný 2014, s. 67) |
| 1813 | Postavenie väčšieho kostola, ktorý existoval do konca 19. storočia (Uličný 2014, s. 67) |
| 1828 | Huty mali 186 obývaných domov, v ktorých žilo 1290 dospelých obyvateľov, z nich 1283 rímskokatolíkov a 7 evanjelikov (Uličný 2014, s. 67) |
| prvá pol. 19. stor. | Huty boli veľkou dedinou, najväčšou medzi susedskými dedinami a patrili k najväčším dedinám v Liptovskej stolici (Uličný 2014, s. 67) |