| 1273 | Najstaršie správy o Bobrovníku sú v listinách z tohto roku, listiny sú však falzami, a preto nemožno údaje o vzniku dediny v 13. stor. akceptovať (Uličný 2014, s. 42) |
| 1323 | Spoľahlivé údaje sú až z roku 1323, kedy kráľ Karol I. daroval zemanovi Ladislavovi majetok, ktorého časť dovtedy patrila Bobrovníku, takže je nepochybné, že Obec už pred rokom 1323 bola vyvinutou dedinou s vlastným chotárom (Uličný 2014, s. 42) |
| 1399 | Do tohto roku bol Bobrovník kráľovským majetkom patriacim k hradu Liptov (Uličný 2014, s. 42) |
| 16. stor. | Tunajšie majetky patrili drobným zemanom Kyseľovcom a Bobrovníckovcom, ktorí tu bývali, a väčšia časť šľachticom Kubínskovcom (Uličný 2014, s. 42) |
| 1584 | Stáli tu štyri kúrie (Uličný 2014, s. 42) |
| 1600 | Bobrovník bol malou dedinou, stálo v ňom do 10 domov drobných zemanov a želiarov (Uličný 2014, s. 43) |
| 1715 | V Bobrovníku bývali len dve poddanské domácnosti, avšak v roku 1720 ani jedna, v nasledujúcich rokoch, resp. desaťročiach tu zemepáni usadili nových poddanských obyvateľov a obnovili dedinu (Uličný 2014, s. 43) |
| 1744 | V Bobrovníku bývalo v deviatich kúriách deväť rodín, resp. domácností (Uličný 2014, s. 43) |
| 1790 | V kúriách žilo 10 zemianskych rodín (Uličný 2014, s. 43) |
| 1821 | V tomto období už 15 zemianskych rodín prevažne z rodov Bobrovnický a Kubínsky (Uličný 2014, s. 43) |
| 1828 | Bobrovník mal 26 obývaných domov, v ktorých žilo 207 obyvateľov, dve tretiny evanjelikov a tretina rímskokatolíkov (Uličný 2014, s. 43) |
| prvá pol. 19. stor. | Bobrovník bol stredne veľkou dedinou s poddanským a zemianskym obyvateľstvom (Uličný 2014, s. 43) |
| 20. stor. | Obec zanikla pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara (Uličný 2014, s. 42) |