Dr. Petrovský si vedel získať ľudí pre prácu v teréne. Mnohí ho poznali a mnohí mu aj pomáhali pri zachraňovaní najstaršej histórie severného Slovenska. Jeho spolupracovníci najviac spomínajú jeho nevyčerpateľnú energiu s akou sa púšťal do náročných terénnych prieskumov a pritom vedel strhnúť i ostatných. V mnohých vreckách donesených z terénu boli uložené iba kúsky prepálenej mazanice, prípadne niekoľko drevených uhlíkov, alebo atypických čriepkov. Ani takéto drobnosti nepovažoval za bezcenný materiál, pretože dokumentovali prítomnosť ľudí v určitej polohe a v určitom dávnom čase.” (MORAVČÍK 2020, 308)

 

Bol vynikajúci človek, Bol dobrý, skromný, len v takom zelenom hubertuse chodieval, nezištný bol a vlastenec pre Slovensko. Napríklad to si pamätám čo povedal, že všeličo sa o Veľkomoravskej ríši píše, ale že Veľkomoravská ríša bola dielom slovenského ľudu. Povedal aj to, že my Slováci nemáme svoju históriu takú moc peknú a že pomaly nám Slovákom zostane len to, čo obýval ľud púchovskej kultúry. Venoval sa všetkému, ale také najbližšie mu bolo 9. storočie a teda slovanské obdobie. Bol to bezvadný človek.  Žiadnej zlej vlastnosti nemal.” (z rozhovoru s blízkym spolupracovníkom p. Š. Melišom. celý rozhovor nájdete tu:

Rozhovor so Štefanom Melišom

 

MORAVČÍK, Jozef: Anton Petrovský-Šichman. Žilina : Považské múzeum, 1998. 55 s.  ISBN 80-88877-12-1

MORAVČÍK, Jozef: Anton Petrovský-Šichman. In. M. Neumann – J. Mellnerová Šuteková (eds.). Dejiny archeológie. Archeológia v Československu v rokoch 1918-1948. Bratislava 2020, 284-314.

STANEKOVÁ, Zuzana. Archeológia v považskom múzeu a jej jubilanti. In. Vlastivedný zborník Považia 28, Žilina 2017, 179-183.