V súvislosti s obnovou národnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa v Hornej Lehote, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 220/0 sa okrem iného realizovali nové prístupové chodníky ku kaštieľu a v jeho okolí. Projekt vyžadoval zemné práce v rozsahu plánovaných trás podľa predloženého projektu. KPÚ Žilina v tejto súvislosti vykonal obhliadku výkopov dňa 5. 4. 2017. Výkopy široké 120 cm a cca 20 cm hlboké nenarušili žiadne archeologické situácie. V sťahovanej vrstve sa nachádzalo veľké množstvo recentného odpadu. Pod ňou sa však nachádzali zaujímavé novoveké nálezy.
Prieskum detektorom kovov v línii budúcich chodníkov sa ukázal ako opodstatnený. Na viacerých miestach sa podarilo nájsť mince z obdobia od začiatku 19. storočia až po socialistické razby. Okrem mincí sa našla jedna olovená plomba z vreca múky pôvodom z Lučenca, kvality č. 7 (obr. 1),
päť novovekých gombíkov a dve vojenské nášivky v tvare orla, patriace členovi horského útvaru nosené na golieri vojenskej uniformy (obr. 2).
Všetky nálezy boli objavené plytko, max. 10 cm pod skrývkou. Zaujímavým nálezom je jedna líra Viktora Emmanuela III. z roku 1906 kedy kaštieľ postupne upadal (obr. 3).
Pri obhliadke areálu kaštieľa bolo zistené veľké množstvo novovekej keramiky (vyše 150 črepov) na haldách zeminy na nádvorí kaštieľa (obr. 4, 5).
Podľa vyjadrenia majiteľa, zemina pochádza z čistenia hospodárskych budov, ktoré ohraničujú juh a juhozápad pozemku. Ide o jednopodlažné podpivničené murované maštale. Črepy z háld dokladajú rôznorodú úžitkovú keramiku väčšinou so zelenou glazúrou pokrytou len okolo vnútornej strany ústia nádob, ale objavujú sa aj mladšie zlomky s hnedou či žltou glazúrou. Rámcovo možno získaný súbor datovať do obdobia 17. až začiatku 20. storočia. Predstavuje vhodný súbor na podrobnejšiu analýzu. S vlastníkom kaštieľa bolo dohodnuté, že akékoľvek stavebné práce na kaštieli, prípadne v jeho areáli je nevyhnutné oznámiť KPÚ Žilina.
Podľa výsledkov architektonicko-historického výskumu z rokov 2014-2015 (Zvedelová/Čajka 2014-2015, 67), prvá stavebná fáza Abaffyovského kaštieľa zodpovedá renesančnej etape doloženej aj historickými prameňmi z roku 1616, kedy sa prvý krát objavuje v písomnostiach predstaviteľov rodiny Abaffy (Janura/Čajka 2011, 38). V priebehu 17. a začiatku 18. storočia sa objavujú správy aj o okolitých stavbách majera a hospodárskych budov (Janura/Čajka 2011, 39).
Časť získanej keramiky by mohla súvisieť práve s týmto obdobím. Druhú stavebnú fázu kladenú autormi architektonicko-historického výskumu na prelom 18. a 19. storočia (Zvedelová/Čajka 2014-2015, 69), z archeologického hľadiska dokladajú nálezy grajciarov z roku 1800 nájdené v bezprostrednom okolí objektu kaštieľa a časť zlomkov glazovanej keramiky. Poslednou, treťou etapu boli stavebné úpravy okolo polovice 19. storočia, niektoré z nich pravdepodobne vyvolané požiarom z roku 1865. Bolo to zároveň obdobím, kedy sa kaštieľ posledný krát využíval ako rodová rezidencia (Zvedelová/Čajka 2014-2015, 70). Nález nášiviek z goliera vojenskej uniformy patriacich členovi horského pešieho pluku, ktorý od októbra 1922 pôsobil v Dolnom Kubíne môže poukazovať na využite objektu v 20. storočí aj pre vojenské účely.
zdroj:
Furman, Martin. Výskumná dokumentácia z obhliadky stavby „Zámer obnovy NKP – Kaštieľ v Hornej Lehote“. Žilina 2020, VD 19/2017, č. VD v archíve KPÚ Žilina: T 930.
Furman, Martin. Horná Lehota II. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 41-43.
Janura, Tomáš/Čajka Michal. Vidiecke šľachtické sídla v Oravskej stolici. Liptovský Mikuláš 2011.
Zvedelová, Kristína/Čajka, Michal. Kaštieľ v Hornej Lehote. Č. ÚZPF SR: 220/1. Architektonicko-historický výskum. August 2014 – august 2015. Archív KPÚ Žilina, nepublikované.
Pridaj komentár