Unikátne doklady historickej ťažby antimónu v Dúbrave, okr. Liptovský Mikuláš

Dňa 13.3.2014 bola na KPÚ Žilina doručená žiadosť o vyjadrenie k stavbe „Rekreačný dom EDEN, Krížska dolina, Nízke Tatry“ v k. ú. Dúbrava pre územné rozhodnutie k stavbe. Vzhľadom k tomu, že stavba sa nachádza v blízkosti historickej štôlne na ťažbu antimónu s písomnými dokladmi z 18. storočia, KPÚ Žilina v rámci prípravy podkladov pre vyjadrenie k stavbe vykonal obhliadku lokality za účelom spresnenia podmienok pre investora. V deň obhliadky lokality bola predmetná stavba v pokročilom štádiu realizácie – oporné múry a HTÚ (SO 02) boli realizované zrejme na celej ploche budúceho rekreačného domu. Zároveň bol zrealizovaný stavebný objekt SO 07 – jazero a nádrž požiarnej vody.

V severnej časti staveniska boli zistené narušené a z väčšej časti zničené archeologické vrstvy a objekty. Nachádzal sa v nich veľmi početný keramický materiál rámcovo datovaný do konca stredoveku a novoveku. Išlo o hrncovité nádoby s von vyhnutým okrajom so stopami tavby na vnútornej strane. V severnom profile bolo možné vidieť v porušenej kultúrnej vrstve veľké množstvo keramiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti KPÚ Žilina bezodkladne pozastavil akékoľvek stavebné práce na predmetnej stavbe a podal podnet na zabezpečenie všetkých archeologických nálezov a nálezových situácií v rámci celého areálu na príslušný stavebný úrad v súlade s § 127 stavebného zákona. Archeologický výskum následne realizovala spoločnosť Archeovýskum, s. r. o. Výskumom sa podarilo zdokumentovať dva archeologické objekty a čiastočne kultúrnu vrstvu. Ide o jedinečnú situáciu zachytenú v banskom revíre, ktorá dokladá aj konkrétnymi archeologickými nálezmi zhutňovanie vyťaženej antimonitovej rudy v neskorom stredoveku a v novoveku. Aj keď baníctvo v Križskej doline
je písomne doložené až začiatkom 18. storočia, na základe archeologického výskumu môžeme predpokladať, že sa tu ťažila ruda najneskôr od 16. storočia. V celej doline je množstvo banských diel, šácht, štôlní a háld hlušiny. Skutočnosť, že intenzívna banská činnosť v 20. storočí ponechala z väčšej časti archeologické situácie neporušené, možno považovať za prekvapivú, nakoľko v bezprostrednom okolí stáli do začiatku 90. rokov rokov 20. storočia banské budovy a vo vzdialenosti pár desiatok metrov sa nachádzajú vstupy do banských štôlni. Kultúrna vrstva, ktorá bola objavená pracovníkom KPÚ Žilina v západnom a severnom stavebnom záreze, je veľmi výrazná čiernou farbou s hrúbkou 0,1 – 0,5 m a s obrovským množstvom keramických fragmentov datovaných do 16. – 18. storočia. Okrem nich sa našlo aj niekoľko fragmentov železných a kožených predmetov a kusy tkaniny. Medzi najzaujímavejšie nálezy patrí objekt 2/2014, ktorý bol interpretovaný ako pec štvorcového pôdorysu lemovaný z troch strán nasucho kladenými kameňmi (obr. 2).

Nachádza sa na západnom svahu stavebného zárezu v mieste, kde sa terén mierne vyrovnáva. Pec bola zapustená do terénu a na základe dokumentovaného profilu je pravdepodobné, že pôvodný povrch terénu bol v minulosti cca 0,4 až 0,5 m nad objektom. Vo vnútri pece sa nachádzal žltohnedý íl s troskami po tavbe rudy (14 ks) i s keramikou. Ojedinele sa našli aj samotné lupy alebo ich časti s vytaveným antimonitom. Pod touto vrstvou sa nachádzala čierna prepálená vrstva s množstvom uhlíkov a stopami po dreve. Podložie tvorila približne 10 – 15 cm hrubá prepálená sterilná vrstva pozostávajúca z ílu a kamenia. Nález pece dokladá spracovanie vyťaženej rudy priamo na dokumentovanom mieste a teda aj kultúrna vrstva i zrubový objekt nepochybne súvisia s touto činnosťou. Severne od preskúmanej
pece podobná skladba vrstiev s deštruovanými kameňmi s rovnakými nálezmi napovedá, že v okolí možno predpokladať ďalšie podobné objekty na tavbu antimónu.

Približne 10 m východným smerom od objektu 2/2014 sa zachytil objekt 1/2014 (obr. 1). Ide o pravouhlú stavbu s drevenou dlážkou tvorenou pravdepodobne polguľatinovým drevom po obvode a s doskami v strede, ktoré tvorili dlážku. V spráchnivených doskách sa našli keramické fragmenty datované do novoveku, jeden aj so zelenou glazúrou. Výskumom sa podarilo zachytiť len vonkajšiu šírku stavby – 2 m, dĺžka nebola zachytená v celistvosti, pretože zasahovala do lesa a vzhľadom na podmienky výskumu nebolo možné tento priestor preskúmať. Pri povrchovom prieskume okolia objektu 1/2014 bolo zistené, že terén ktorý smeruje ďalej do lesa severným smerom, má takisto charakter zahĺbenia do svahu a vytvára malú terasu. V týchto miestach sa hneď pod povrchom nachádzala čierna kultúrna vrstva s črepmi. Na archeologický materiál veľmi bohatá kultúrna vrstva s uhlíkmi a obrovským množstvom keramických črepov z nádob dochovaných najmä vo fragmentárnom stave bola stavebnými prácami sčasti zničená. Na rôznych miestach sa ju podarilo zachytiť, dokonca aj v husto zalesnenej priľahlej oblasti, pričom kultúrna vrstva s objektmi pecí a malými drevenými zrubovými stavbami sa pravdepodobne nachádzala na ploche
o rozlohe cca 50 x 50 m. Celá vrstva je položená na sterilnom podloží tvorenom kameňmi a žltohnedým ílom. Hrúbka kultúrnej vrstvy sa pohybovala v rozmedzí 0,1 – 0,6 m, pričom v západnom záreze svahu sa pod ňou nachádzala ešte do červenohneda sfarbená prepálená sterilná vrstva, ktorá indikuje prítomnosť zhutňovacích pecí v tomto priestore. Okrem obrovského množstva keramických fragmentov z dien, z okrajov a z tela nádob sa našli aj kúsky kože, tkaniny, trosky a po vytavení rudy aj samotná ruda a vytavený antimón. Na troske často vidieť ešte pozostatky nádob, do ktorých rudu ukladali. Keramika je väčšinou uniformná. Nepodarilo sa nájsť ani jeden fragment z ucha nádoby, čo hovorí o využívaní týchto hrncovitých nádob určených výlučne na tavbu. Nádoby boli bez výzdoby, nanajvýš sa našli stopy po rytej líniovej výzdobe a ojedinele červeno maľovaný motív. Zanedbateľným podielom sa vyskytujú črepy so stopami po zelenej glazúre.

Väčšina okrajov
je von vyhnutá, ojedinele sa vyskytujú nádoby s rovným alebo iba málo vyhnutým okrajom. Podľa typológie nádob ich možno datovať rámcovo do 16. – 18. storočia a teda takéto by mohlo byť aj datovanie tejto kultúrnej vrstvy a objektov 1/14 a 2/14.

Základné informácie o výskume boli publikované v AVANSe (Furman 2019b, 58) a v článku Ľ. Záhorca o zaujímavých archeologických výskumoch realizovaných na Liptove v rokoch 2014 – 2016 spoločnosťou Archeovýskum, s. r. o. (Záhorec 2016, s. 93-96).

Zdroj:

Furman, Martin – Záhorec, Ľuboslav. Dúbrava. In: Nové objavy v Žilinskom kraji I. Archeologické aktivity Krajského pamiatkového úradu Žilina v rokoch 2014-2018. Žilina 2020, 28-30.