V roku 2009 sa z podnetu Krajského pamiatkového úradu Žilina uskutočnil záchranný archeologický výskum v interiéri meštianskeho domu na Hodžovej ul. 6, v mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina. Meštiansky objekt je situovaný v radovej zástavbe východnej strany pôvodnej stredovekej komunikácie – Hodžovej ulice, neskôr zúženej systémom renesančných arkádových podlubí meštianskych domov. Dvojpodlažný čiastočne podpivničený objekt je postavený na pravidelnom úzkom a dlhom obdĺžnikovom pôdoryse, rozšírenom na západnej strane o predstupujúce podlubie pôvodne s dvoma arkádami do ulice. Dispozícia prvého nadzemného podlažia s podlubím pozostáva v uličnej západnej časti a vo východnej dvorovej časti z dvoch traktov odlišnej šírky, ktoré sú v strednej časti prepojené strednou sieňou so svetlíkom (Marček – Zvedelová 2005, 3). Zo stredovekej stavebnej etapy sa zachovala len suterénna časť, nadzemná časť objektu pochádza z obdobia po požiari mesta v r. 1521.

Metodika realizácie výskumu bola podmienená a limitovaná stupňom zrealizovaných zemných prác. V čase príchodu na stavenisko  bola hlavná časť zemných prác v zadnom (dvorovom) trakte meštianskeho domu zrealizovaná. Terénna časť výskumu sa tak musela objektívne obmedziť na dokumentáciu a vzorkovanie zachovanej stratigrafickej situácie v prednej časti dvorového traktu.

Obr. 1 Dokumentovaná stratigrafia

Vzorkovaním existujúcich profilov sa v rámci kontextu mesta podarilo zistiť pozoruhodne štruktúrovanú stratigrafickú situáciu (obr. 1). Celkovo bolo vyčlenených 45 stratigrafických jednotiek (ďalej len s.j.), z toho 26 vrstiev, 13 výplní výkopov, 2 výkopy a 4 murované stavebné konštrukcie. Väčšia časť vrstiev mala charakter reliktov stavebných alebo konštrukčných prvkov. Ako kultúrne vrstvy boli interpretované s.j. 107 a 112 s početným výskytom keramického materiálu. Ide pravdepodobne o archeologicky transformovaný produkt jedného sídliskového horizontu z druhej polovice 13. až prvej polovice 14. storočia, prerušeného krátkodobými katastrofickými udalosťami (požiar, požiare ?). Predmetný sídliskový horizont by mohol zodpovedať najstaršej stavebnej fáze kladenej do 14. storočia (Marček – Zvedelová 2005, 17), alebo môže pochádzať z osídlenia priestoru pred započatím výstavby meštianskeho domu a súvisieť so starším druhom zástavby resp. využitia priestoru.

Obzvlášť cenný je nález vykurovacieho zariadenia (in situ alebo v sekundárnom zásype) – pravdepodobne kachľovej pece (?) z konca 15. až prvej polovice 16. storočia, ktorá bola výrazne deštruovaná mladším výkopom ako aj murivom.

Obr. 2 Zlomok figurálnej kachlice (1) a hlinenej pokrievky (2)

LITERATÚRA

MARČEK, Milan – ZVEDELOVÁ, Kristína: Dom meštiansky č. ÚZPF SR:1420 v Žiline. Architektonicko – historický výskum NKP. Archív Krajského pamiatkového úradu Žilina – T 317.

ZACHAR, Ján – FURMAN, Martin: Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu: Žilina – MPR, Hodžova ul., pop. č. 6. Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, č. výskumu 3/2009.

ZACHAR, Ján – FURMAN, Martin: Archeologický výskum na Hodžovej ulici č. 6 v Žiline. In. AVANS v roku 2009, Nitra 2013, s. 262-263.