V roku 2012, na základe vypracovaného návrhu Krajského pamiatkového  úradu Žilina, bola vyhlásená nová archeologická národná kultúrna pamiatka. Ide o unikátne novoveké opevnenie v polohe Dielce, ináč nazývané aj ako Šance, cisárska pevnosť, alebo reduta, v k. ú. mesta Tvrdošín.

Novoveké opevnenie situované na juhovýchodnom okraji mesta Tvrdošín tvorí umelú vyvýšeninu na svahu polohy nazývanej Dielce. Sklon terénu je na juh a juhozápad.

Pevnosť tvorili zrejme dve línie opevnenia. Centrálna, vyvýšená časť v tvare šesť/sedemhranu (?) bola na dvoch nárožiach zakončená bastiónmi. Tretí pravdepodobný bastión situovaný na severnej strane vyvýšeniny je v teréne čitateľný nevýrazným výbežkom. Okolo centrálnej časti opevnenia, na jej juhozápadnej a severovýchodnej strane oproti bastiónom bola vyhĺbená priekopa. V týchto častiach bolo opevnenie zosilnené valom zrejme s palisádou. Na severnej strane vzhľadom ku konfigurácii terénu – strmý svah, val s priekopou neboli potrebné. Z južnej strany centrálnej časti, kde sa svah zvažuje na juhovýchod, priekopa s valom nie sú dochované, hoci je veľký predpoklad, vzhľadom na mierny sklon terénu, že pôvodne opevnenie bolo aj v tejto časti posilnené priekopou a valom. Celková rozloha opevnenia je 3922 m2.

Obr. 1

Lokalita v polohe Dielce predstavuje unikátne novoveké opevnenie vybudované podľa dostupných písomných prameňov počas posledného protihabsburgského povstania Františka II. Rákocziho (Kavuljak 1955, 244), podľa niektorých autorov v r. 1709 (Matej Bel 2001; Viktor Bušša 1967, 89; Langer 1995, 43). Sondážny archeologický výskum realizovaný Archoelogickým ústavom SAV v Nitre v roku 1957 pod vedením A. Habovštiaka preukázal okrem zvyškov drevených trámov z konštrukcie opevnenia aj kamenné murivo pozostávajúce z pieskovcového lomového kameňa spájané hlinitou zeminou, v niektorých miestach vápennou maltou. Pravdepodobne ide o obvodové murivo (šírka 33-56 cm) centrálnej časti opevnenia.

Materiál získaný z archeologického výskumu – črepy, kovová pracka, olovený praslen, zlomky kachlíc a hlinených fajok datujú opevnenie rámcovo do 16. až 18. storočia (obr. 1). Fragmenty kachlíc s geometrickým, resp. vegetabilným motívom tohto typu sa
na severnom Slovensku objavujú v 17. storočí. Podľa realizátora archeologického výskumu Alojza Habovštiaka lokalita mohla zaniknúť požiarom najskôr po prechode poľských vojsk J. Sobieského cez Tvrdošín, kedy sa v histórii mesta spomína veľké pustošenie. Zároveň však pre overenie tejto hypotézy odporúča pozrieť si dôkladne archívne pramene.

Model 3D polohy vytvorený prostredníctvom zamerania lokality diferenciálnym GPS prístrojom (typ: GNSS RTK) plasticky demonštruje rozsah, tvar i samotný vzhľad opevnenia (Obr. 2)

Význam lokality je daný aj topografickým kontextom (nad mestom Tvrdošín na strategickej polohe v blízkosti sútoku dvoch riek – Oravica a Orava), ktorý v minulosti v podstanej miere určoval jeho funkciu.

Obr. 2

LITERATÚRA

Bel, M.: Oravská stolica. Dolný Kubín 2001

Bušša, V.: Tvrdošín. Banská Bystrica 1967

Furman, M. – Čajka, M.: Cisárske opevnenie zo začiatku 18. storočia v Tvrdošíne. In. Zborník Oravského múzea 2010, XXVII, s. 49-55.

Furman, M. – Zachar, J.: Metodika dokumentácie poľného tábora v Tvrdošíne. In. Šance – Valy, spoločná história plná tajomstiev.  Zborník z konferencie, Čadca, 25. januára 2012, s. 34-40.

Furman, M. – Zachar, J.: Nové poznatky o archeologickej lokalite v polohe Šance v Tvrdošíne. Vyhodnotenie výsledkov archeologického výskumu Alojza Habovštiaka z roku 1957. In. Zborník Oravského múzea, 2012, XXIX, s. 19-47.

Habovštiak, A.: Výskumná dokumentácia AÚ SAV Nitra: č. 795/57

Kavuljak, A.: Historický miestopis Oravy. Bratislava 1955

Langer a kol.: Cesty po minulosti Oravy. Vydavateľ Peter Huba 1993

Langer J. a kol.: Trstená, 600-ročná. Trstená 1973.